Stanka Kašperová ako klaunka občianskeho združenia Červený nos Clowndoctors rozveseľuje deti v nemocnici už celé roky. Červené nosy majú aj jej deti.
Foto: archív Stanky KašperovejBývate stále na lazoch?
Ak by som mala teraz stručne odpovedať na túto otázku, povedala by som, že momentálne bývame všade. Doma v Prešove, u našich v Rimavskej Sobote, na chatách a stále v prírode. Pre mňa je to najlepšie miesto pre život. Sloboda prírody je pre mňa jednoducho motiváciou, oddychom, manuálnou prácou (žiadnou nepohrdnem) a balzamom zároveň.
Ako ste trávili dni izolácie?
Keďže som matkou „predškolo“ a školopovinných detí, bolo to trochu dané systémom škola/mama. Ale zvládame to... Hovorili sme si, že zatiaľ sa nám chce... Je to síce náročnejšie, keďže v daný deň musíme byť v domácnostiach viacúčeloví – ako pedagógovia, ako zabávači, ako kuchári, ako záhradkári, ako mail-ovači, ale hlavne ako rodičia a ľudia...
Čo pociťujete ako hlavnú zmenu oproti predkaranténovému obdobiu?
Ani nie tak hlavnou zmenou, ale hlavne hlavným uvedomením je fakt, že sú ľudia a profesie, ktoré sú jednoducho veľmi vzácne a nenahraditeľné. Sú v prvých líniách a zvládajú to s obdivom... A moje profesie v tomto pandemickom období viac menej driemu a stoja, no v niektorých sme stále aktívni online...
Čo bolo pre vás v tomto období izolácie najťažšie?
Chýba mi umelecká komunita, javisko, divák, tvorba, rozhovory, objatia, stretnutia bez obmedzení, úsmevy ľudí bez ochrán, decká a lekári v nemocniciach, krásni ľudia v senior domoch, cestovanie, priatelia... Ale riešim to stretávaním sa s ľuďmi, ako sa len dá a ostávam aktívna. Snažím sa podporovať jednotlivcov alebo organizácie, ktoré investujú nespočetné množstvo času pre tých, ktorí sa v týchto, ale aj v predchádzajúcich časoch stali ešte trošku viac zraniteľnejšími.
Stanka Kašperová
Mnohí ju poznajú najmä z účinkovania v televíznej šou Milujem Slovensko, predovšetkým je však herečkou Divadle Jonáša Záborského v Prešove. Divadlo miluje najviac, no nepovedala nie ani účinkovaniu v seriáloch, napríklad ZOO či Nesmrteľní. Herectvo uplatňuje aj ako členka združenia Červený nos a v klaunskom prezlečení navštevuje choré deti v nemocnici. Sama má doma dve deti – dcéru Barborku a syna Tomáša.Ako vnímate celú túto situáciu, atmosféru v spoločnosti? Boli podľa vás opatrenia primerané alebo pridlho príliš prísne?
Tento čas spoločnosť spomalil, otestoval a vytvoril akýsi režim. Treba ho rešpektovať, chrániť seba aj iných, no ja som stále profesiou v poslednej línii, takže už viem, čo je to byť naozaj dlho v izolácii, len s približnou krivkou reálnej vízie času, v ktorom budeme môcť byť opäť naplno aktívni, tak naozaj.
Zmenila vám karanténa niečo v pohľade na život, hodnoty?
Možno som si len viac uvedomila, aké silné hodnoty je dobré mať v sebe zakorenené a pestovať si ich. Byť doma dlhšie s rodinou je pre mňa vlastne dlhodobý, dovtedy ťažšie plnený sen, no po toľkýchto týždňoch by už mohol aj pomaly skončiť. Všetci potrebujeme svoje obľúbené činnosti mimo domu, chýba nám gymnastika, plávanie, cestovanie. Ale máme predsa bicykle, kolobežky, lopty, hry, farby, lúku, ruksaky a zdravé nohy...
Čo si myslíte, ako táto koronakríza ovplyvní ďalší život a svet vôbec? Zmení sa niečo zásadne alebo sa po pandémii všetko vráti do starých koľají?
Je to len na nás, ale verím tomu, že sme sa niečomu naučili...
Už v minulosti ste o sebe prezradili, že celá rodina nie ste príliš hotelové typy, skôr je vám bližšia príroda a stan, bolo to tak odjakživa, alebo ste sa k tomu dopracovali postupne?
Ak v niečom môžem mať jasno, tak v tejto téme. Áno, vyhovovalo mi to aj keď som mala 6, 18, 26 rokov... A aj o desaťročie viac... Ja vlastne môžem povedať, že som dostala do daru úžasných rodičov a precestovali sme, čo sme na svoju dobu mohli. Potom od dieťaťa som cez folklór, divadlo a festivaly spoznala opäť iné krajiny. Cestovala som za zážitkami aj neskôr a cestujem dodnes, no stále mi viac vyhovovalo prostredie prírodnej krajiny, ako hotelových megastavieb. Ak ma niekto pozve stanovať, nikdy nepoviem nie (úsmev). Ale milujem aj malé pláže, kávu v tričku na piesku, východ slnka na horách či západ slnka na našej chate.
Príroda nadovšetko.
Foto: archív Stanky KašperovejČo vám dáva príroda?
Príroda je pocit slobody... vo svojej zrejúcej kráse... matkou nás všetkých... Treba jej s úctou načúvať a rešpektovať – tento pocit mi dáva. A takto sa snažím viesť i svoje decká. Tiež ju milujú, v akejkoľvek podobe.
Okrem hereckej profesie ste aj aktívnou členkou združenia klaunov, Červený nos. Fungovali ste nejako aj v posledných mesiacoch, aspoň online?
Som stále aktívnou klaunkou občianskeho združenia Červený nos Clowndoctors, tento rok oslavujeme 16. rok pôsobenia na Slovensku. Ja som jeho súčasťou 13 rokov. V bežné mesiace zrealizujeme na Slovensku približne 230 návštev v 50 nemocniciach a liečebných zariadeniach. V tomto čase pozastavenia osobných klaunských návštev, sa neustále snažíme fungovať online a nestratiť kontakt s deckami, s nemocnicami, s darcami a všetkými, ktorí nás podporujú. Ďakujeme im za to z celého srdca a aj my sa snažíme neustále podporovať tých, ktorí to potrebujú stále, rôznymi momentálne možnými formami. Sme stále s nimi... A myslím si, že aj celé Slovensko tieto týždne pocítilo, čo je to vedomá izolácia a tak sa možno budú môcť pozrieť inou optikou aj na nemocničnú izoláciu hospitalizovaných pacientov a ich potrebu mať pozitívne impulzy napríklad aj od nás a od našej návštevy.
Slnko s deťmi.
Foto: archív Stanky Kašperovej
