Spoločné zaspávanie a spanie pomáha dieťaťu a niekedy môže byť nápomocné aj k lepšiemu spánku rodičov.
Foto: shutterstock.comČasto sa totiž stáva, že čím úpornejšie sa človek snaží zaspať, tým je to horšie. „Nadmerná snaha zaspať potláča prirodzené mechanizmy zaspávania a prispieva k rozvoju nespavosti,“ potvrdzuje psychologička klinickej psychológie Barbara Budinská z Nemocnice AGEL Levice.
Ak človek zle spí raz za čas, nemusí to nič znamenať, ak však nespavosť pretrváva, treba si dať pozor na to, aby sa nerozvinuli zlé spánkové návyky. „Napríklad nadmerné trávenie času v posteli nasledované nepravidelným podriemavaním, strach z nespavosti, sledovanie hodín, a podobne. Ak sa toto všetko deje v prostredí, kde už človek zažil mnoho bezsenných nocí, môže to viesť k zhoršeniu stavu a problémy s nespavosťou sa tak udržujú,“ vysvetľuje Barbara Budniská.
Oveľa ľahšie človek zaspí, keď sa o to toľko nesnaží. Lekári napríklad pacientom trpiacim insomniou paradoxne odporúčajú, aby sa v posteli snažil zostať čo najdlhšie hore. „Podkladom tohto postupu je odstránenie strachu z očakávania nespavosti a s ním spojené fyziologické vzrušenie, ktoré bráni zaspatiu. Tým, že sa človek vo vzťahu k spánku týmto spôsobom uvoľní, podarí sa mu zaspať,“ spresňuje psychologička.
Pri poruchách spánku môže ísť o insomniu (nespavosť), hypersomniu (nadmernú spavosť), narkolepsiu (náhle upadania do spánku), poruchy dýchania v spánku, nočné mory, syndróm nepokojných nôh, poruchy spánku vyvolané užívaním látok, príp. liekov a podobne.
Nespavosť sa môže objaviť v akomkoľvek veku, najčastejšie je to počas mladej dospelosti. Menej často sa nespavosť začína v detstve alebo dospievaní. U žien sa môže novovzniknutá nespavosť objaviť počas menopauzy, v neskoršom veku býva spojená s inými zdravotnými problémami.
Deti potrebujú rodičov
Zaspávanie deťom uľahčuje prítomnosť rodiča. Pomoc so zaspávaním potrebujú už bábätká, najlepšie pri dojčení alebo (ak žena nedojčí), aspoň v náručí matky. Blízkosť rodiča je ale dôležitá aj v neskoršom veku. Ako pred časom pre ahojmama.sk vysvetlila lekárka Lucia Kantorová, práve súčasná generácia dospelých, ktorá máva problémy so spánkom, bola tou, ktorú v detstve učili samostatne zaspávať, a to už od bábätkovského veku. Samostatné spanie sa bral, a dodnes berie ako míľnik samostatnosti, je to ale falošný míľnik.Človek, najmä dieťa, sa potrebuje cítiť predovšetkým bezpečne a uvoľnene, a tieto pocity sa prejavujú na správaní, aj spánkových návykoch, neskôr. „Generácia dospelých, ktorá prešla výchovou podľa filozofií požadujúcich samostatné zaspávanie, má historicky najväčšie problémy so spánkom a najvyššiu spotrebu liekov na spanie,“ konštatovala Lucia Kantorová.
Nejde však len o samostatné zaspávanie. Pod problémy so spánkom sa podpisuje aj nezdravý životný štýl, technológie, pri ktorých človek trávi priveľa času, stres, nedostatok pohybu, nevhodná strava a podobne. Niekedy je práve spoločné zaspávanie s dieťaťom pre rodičov užitočným pomocníkom na riešenie vlastných problémov so spánkom. Prídu na iné myšlienky, uvoľnia sa a ľahšie zaspia.
ANKETA:
