Roztomilé, ale nie vždy bezpečné.
Foto: shutterstock.comPri nedostatočnej starostlivosti o zdravie domácich zvierat sa od nich človek môže nakaziť vírusmi (besnota, vtáčia chrípka), plesňami, baktériami (listerióza) i parazitmi (toxoplazmóza). Ich príznaky môžu pripomínať obyčajné ochorenia ako chrípka, črevná viróza, ekzém či lupienka.
Najčastejšie ide o prenos priamym kontaktom, napríklad pri uhryznutí, poškriabaní, konzumáciou kontaminovanej potravy, prípadne prostredníctvom takzvaných špinavých rúk.
Zdravotné problémy u ľudí sa nemusia prejaviť pri každom kontakte s nakazeným zvieraťom, veľa závisí od imunity človeka. Rizikové skupiny sú však tehotné ženy, nebezpečná pre ne je najmä listerióza a toxoplazmóza, a malé deti, hrajúce sa s nezaočkovanými zvieratkami, ktoré ich ľahko môžu poškrabať, prípadne ak sa s nimi pusinkujú.
Väčšinu rizík možno minimalizovať pravidelnou prehliadkou a očkovaním domácich zvierat u veterinára. Tiež dodržiavaním základných hygienických zásad v domácnosti. Teda umývaním si rúk po hre so zvieraťom, nepoužívaním tých istých tanierov či mištičiek so zvieraťom, a podobne. Ak dôjde k poraneniu, ranu treba dezinfikovať a čokoľvek sa nám nezdá, istejšie je vyhľadať lekársku pomoc.
Azda najproblematickejšie sú plesňové ochorenia, pretože sa u zvierat ťažko odhaľujú. Rozpoznanie mykózy, hlavne v počiatočnom štádiu, je totiž zložité aj pre veterinára. Zvieratá spočiatku nevykazujú žiadne zjavné príznaky, len sa viac škrabú, pretože ich to svrbí. Že sa deje niečo neobvyklé, sa zistí až pri výskyte začervenaných ložísk, ktoré sa šúpu, prípadne mokvajú či hnisajú. Chlpy v zasiahnutej oblasti vypadávajú buď celé, alebo sa lámu tesne nad pokožkou. Oslabená koža je potom náchylnejšia aj k ďalším infekciám. Niekedy však nemusí ísť o mykózu, iba o neprimeranú reakciu na šampón či časté kúpanie zvieraťa.
V každom prípade, ak sa u zvieraťa objaví čo len náznak problémov, najlepšie je vyhľadať veterinára. Potom dodržiavať jeho pokyny a bezpečnostné zásady, aby bolo vzájomné spolužitie čo najviac bezpečné.
Následky totiž môžu byť rozsiahle, najmä ak sa rany rozškrabú. Vtedy sa infekcia ľahko rozšíri aj na iné miesta a na ľudí. „Zoofilné dermatomykózy sa najčastejšie vyskytujú u detí, ktoré ich získavajú zvyčajne od domácich miláčikov alebo od túlavých mačiek či odstrčených mačiatok. Pamätám si prípad epidémie devätnástich osôb v jednom paneláku, kedy infekciu dermatomykóz rozšírilo jediné zatúlané domov prinesené mačiatko,“ pripomína MUDr. Karel Mencl CSc. z oddelenia klinickej mikrobiológie Pardubickej nemocnice.
