Nenahraditeľné a neopísateľné prvé chvíle po pôrode. Ilustračné foto.
Foto: shutterstockAj keď sa cestovanie na pôrod do iného štátu najmä v súčasnej pandemickej dobe zdá na prvý pohľad komplikované, nie je to celkom tak. Prechod cez hranice na výnimku k pôrodu je jednoduchý a podobne je to i v ďalších oblastiach.
Hainburg, mestečko kúsok sa hranicami s Rakúskom, si vyberali viaceré Slovenky už v minulosti, ak chceli priviesť dieťa na svet v iných podmienkach než ponúkali bratislavské pôrodnice. Väčšina neľutovala, a podľa postrehov Lucie Vančo sa to oplatí i dnes.
Pôrodnica za posledný rok upravila priestory, aby sa tam ženy cítili ešte viac pohodlne. „Presťahovali sa na prvé poschodie. Súčasťou dvoch pôrodných boxov sú komfortne veľké vane. Čakačka stratila svoje čaro. Je bez vane, ale zato s veľkou kúpeľňou,“ opisuje dula podmienky.
Čo poviete na takýto pôrodný box?
Foto: facebook Lucie VančoBez ohľadu na prostredie, vyzdvihuje najmä ľudský prístup personálu a pokojné, ústretové jednanie s rešpektom voči žene i bábätku. A to hneď po príchode.
Keďže rodiacej žene odtiekla plodová voda a pôrodné kontrakcie nabiehali pomaly, pri príjme ju vôbec vaginálne nevyšetrovali. „Pôrodná asistentka povedala, že vaginálne vyšetrenie je bezpredmetné a rizikové, keďže voda odtiekla a kontrakcie sú slabé a nepravidelné. Vaginálne ju potom vyšetrili dvakrát: Prvý raz, keď kontrakcie nabrali na intenzite a pravidelnosti, boli každé 3 minúty, a druhý tesne pred pôrodom hlavičky,“ vyratúva dula.
Počas pôrodu mala žena slobodnú voľbu polohy, ako jej vyhovovalo. „Porodila na štyroch, svojím tempom, v tichosti a rešpekte. Nechali dotepať pupočník, tepal 10 minút. Následne sa opýtali ženy či môžu podviazať a žena sama prestrihovala pupočnú šnúru. Nikto sa nikam neponáhľal,“ opisuje ďalší priebeh.
Dieťa v kontakte koža na kožu
Pôrod prebiehal bez medikamentov, žene nepichli oxytocín ani počas pôrodu placenty, hoci u nás sa to zvykne robiť. Dôvody nedávno vysvetľoval primár a prednosta pôrodnice v Trenčíne Peter Kaščák pre ahojmama.sk takto: „Vieme, že najväčší problém, prečo dnes ženy umierajú aj vo vyspelom svete pri pôrode, je vykrvácanie, nečakaná náhla krvná strata. Maternica sa po pôrode nedostatočne zavinie, sú otvorené cievne steny po odlúčení placenty a žena môže pomerne rýchlo vykrvácať. Prevenciou je podanie oxytocínu. Je pravdou, že väčšina žien by to nepotrebovala – porodia placentu, stiahne sa maternica. Ale keďže sa tie komplikácie dejú veľmi nepredvídateľne, odporúča sa podanie veľmi zásadne.“ (Celý rozhovor si môžete prečítať TU.) V Hainburgu však nie. „Počkali na prirodzený pôrod placenty, následne sa ženy opýtali, či si ju želá zobrať domov,“ vraví Lucia Vančo.Pohoda a rešpektovanie priania ženy pokračovalo aj v prvých chvíľach po narodení bábätka. „Mala možnosť rozhodnúť sa, kedy si želá, aby prišla pediatrička skontrolovať bábätko. Až na želanie ženy bola prizvaná a urobila základné vyšetrenie a hneď vrátila bábätko na bruško ženy.“
Rešpekt a harmónia
Ani potom sa matka nedostala do úlohy pacientky, ktorú personál diriguje, kedy má čo robiť a kam sa presunúť aj s vecami, ako sa to neraz stáva v nejednej slovenskej pôrodnici. „Približne hodinu po pôrode sa ženy opýtali, či si želá odísť o hodinku domov, alebo jej pripravia izbu k ubytovaniu,“ opisuje Lucia situáciu, u nás zväčša nepredstaviteľnú.Spomienky na tento pôrod sú viac než príjemné, u šťastnej už dvojnásobnej mamičky a rovnako i u jej duly. „Cítim vďaku za to, že mohli zažiť nádherný prirodzený pôrod bez zásahov, v láske, rešpekte a harmónii,“ uzatvára Lucia Vančo. Kiež by bolo čosi podobné možné i u nás. Nie je to nereálne, pôrodnice deklarujú snahu zlepšiť podmienky, podobnú víziu načrtol aj Peter Kaščák v už spomínanom rozhovore, pár rokov si však zrejme ešte budeme musieť počkať.
