Vladimíra Marcinková.
Foto: fb Vladimíry MarcinkovejPolitičke sa prednedávnom narodilo druhé dieťa, k dcérke Line pribudol syn Leonko. Radosť z nového člena rodiny však pokazili zdravotné komplikácie, ktoré sa nedali vyriešiť na Slovensku. Na ošetrenia preto chodili do Viedne a v rakúskom hlavnom meste podstúpil chlapček aj operáciu.
„Ešte štyri dni pred pôrodom som v parlamente bojovala za stoličku pre rodičov pri lôžku detských pacientov. Šesť týždňov po pôrode som na jednej sedela. Našťastie v krajine, kde toto právo nespochybňujú. Kde k lôžku môjho syna posadili mňa aj manžela bez akýchkoľvek otázok. Dokonca to bola povinnosť pre rodičov, aby aspoň jeden z nás ostal pri hospitalizovanom dieťati po celý čas,” popísala svoju rakúsku skúsenosť.
V slovenských nemocniciach môžu byť zväčša rodičia nepretržite len s tými najmenšími deťmi, staršie sa už musia zaobísť bez trvalej prítomnosti najbližšieho človeka. Nemocnice rodiča vnímajú skôr ako návštevu a nie ako zákonného zástupcu, ktorý má právo byť so svojím dieťaťom na všetkých miestach a za každých okolností bez prerušenia.
„Po operácii sme boli na oddelení, ktoré pripomínalo JIS. Ľudia sa tam budili z narkózy a trávili prvé hodiny po zákroku. Bolo tam deväť pacientov v jednej miestnosti. Aj dospelí, aj deti. Štátna nemocnica. Posadili nás k lôžku nášho syna, natiahli okolo nás paraván a nikto neriešil, že nás je v jednej miestnosti toľko. To, že budú rodičia pri prebúdzaní detského pacienta z narkózy, bola pre personál samozrejmosť,” potešila ju rakúska prax.
Dojatá personálom
Personál v rakúskej nemocnici bol k rodičom veľmi ústretový. „Utešoval nás, usmieval sa na nás, predvídal všetky potreby pacientov aj nás rodičov. Keď videli, že sa mi nedarí dojčiť, pán sanitár mi na ramená priniesol deku a k ústam pohár vody, aby som sa napila. Sestry trpezlivo malému odpájali a zapájali všetky elektródy na tele každých desať minút, keď som ho skúšala dojčiť a nedarilo sa. Ani po tom, čo som ich zavolala desiaty raz, sa netvárili otrávene. Naopak. Pomáhali ešte viac. Bola som z ich prístupu dojatá. Mali sme v nich obrovskú ľudskú aj profesionálnu oporu. Nikto z nich si toto neprečíta, ale kiežby áno. Napriek ťažobe celej tej situácie a strachu si z toho dňa nesiem očarenie ich prístupom a láskavosťou,” nechala sa počuť poslankyňa.Operácia našťastie dopadla dobre, hoci chlapčeka ešte čaká dlhé zotavovanie. Mamička však o neho nemá obavy: „Leon je bojovník! Bojoval so mnou moje boje, keď bol v brušku, teraz ja bojujem s ním tie jeho. Tvoríme skvelý tím! A aj keď som si za posledné týždne siahla na svoje dno, pri pohľade na neho sa cítim silnejšia než kedykoľvek predtým. Ďakujem ti, synček, že si si ma vybral za mamu. Všetko spolu zvládneme.”
Pozrite si zábery šťastnej rodiny.
Celá rodina Marcinkovcov pohromade. Šťastný otecko Tomáš Marcinko je úspešným hokejistom, so svojím tímom HC Kometa Brno získal tento rok majstrovský titul.
Malý Leon so sestrou Linou.
Šťastní rodičia s čerstvým prírastkom do rodiny.
