Pôrody na Slovensku stále zaostávajú za štandardami moderného sveta.
Foto: Shutterstock.comOholenie ochlpenia
Od tejto praxe už pôrodnice postupne ustupujú, stále sa však ženám odporúča, aby prišli do pôrodnice s vyholeným ochlpením. Ešte aj dnes časť zdravotníkov verí, že oholenie znižuje riziko infekcie a uľahčuje šitie popôrodných poranení či nástrihnutie hrádze.Názor WHO:
„Pre túto hypotézu (ochrana pred infekciou) neexistujú žiadne dôkazy. Rutinné používanie môže naopak zvýšiť riziko infekcie vírusom HIV či hepatitídou (žltačkou), a to pre poskytovateľa starostlivosti aj pre ženu.“
Klystír
Klystír je procedúra, počas ktorej sa do konečníka a hrubého čreva cez konečník vstrekuje tekutina, ktorá spôsobuje okamžité vyprázdnenie. Verilo sa, že táto metóda môže stimulovať sťahy maternice a pomôcť tak k rýchlejšiemu a ľahšiemu pôrodu, prázdne črevá zároveň mali umožniť zostup hlavičky. Nič také sa však nepotvrdilo.Vyprázdnenie malo tiež znižovať znečistenie, a tým brániť možnej infekcii, ktorú by mohla dostať matka či dieťa. „Nezistil sa však žiadny vplyv na trvanie pôrodu alebo na vznik neonatálnej infekcie či infekcie vzniknutej po poranení hrádze. Klystír tiež narušuje priebeh pôrodu,“ uvádza sa v publikácii Cesty k spokojnému pôrodu, ktorú vydalo české Hnutie za aktívne materstvo. Podmienky v českých pôrodniciach sú síce lepšie ako v slovenských, ale čo sa týka používania niektorých škodlivých praktík, je situácia veľmi podobná.
Stanovisko WHO:
„Rutinné podávanie klystíru je praktika jednoznačne škodlivá a mala by byť eliminovaná. Výnimkou môže byť výskyt zápchy, ak v ranej fáze pôrodu spontánne neustúpi. V tomto prípade však žene postačí uvoľniť malou klyzmou či k tomu určeným gélom len análnu oblasť.“
Obmedzovanie jedla a pitia
„Množstvo lekárov sa stále domnieva, že jesť a piť počas pôrodu je riskantné, pretože v prípade podania celkovej anestézie (operačného pôrodu) by mohlo vzácne prísť k vdýchnutiu čiastočiek jedla do pľúc,“ uvádza Hnutie pre aktívne materstvo. Celková anestézia sa však dnes pri pôrodoch používa stále menej a ani hladovanie nezaručí, že žalúdok bude dokonale prázdny.Názor WHO:
„Dehydratácia a hladovanie sú pre ženu zdrojom veľkého nepohodlia a stresu a môžu nežiadúcim spôsobom ovplyvniť priebeh pôrodou. Odopieranie jedla a pitia rodičkám nemá žiadne opodstatnenie a je zbytočnou a neúčelnou praxou.“
Amniotómia – pretrhnutie vaku blán
Amniotómia sa zdôvodňuje tým, že pôrod vyvoláva, urýchľuje a tiež umožňuje zistiť kvalitu plodovej vody, z čoho sa dá usúdiť na stav dieťaťa. Zvyšuje však riziko infekcie u matky aj dieťaťa a tiež riziko, že pôrod nakoniec skončí operačne kvôli tiesni plodu. Pretrhnutie vaku blán môže byť príčinou výhrezu pupočníka.Názor WHO:
„Amniotómia skracuje pôrod o pomerne krátku dobu a nie je faktorom, ktorý by mal na jeho dĺžku zásadný vplyv. Výskumy nepotvrdili prospešnosť amniotómie.“
Riadené tlačenie
Pôrodnice stále používajú rutinný postup, keď rodičku povzbudzujú k tlačeniu bez ohľadu na jej vlastné fyzické pocity, často so zadržaným dychom. V niektorých pôrodniciach je riadené tlačenie ešte navyše sprevádzané veľmi nebezpečnou praktikou.Ide o takzvanú Kristellerovu expresiu, ľudové povedané „skákanie po bruchu“. Manéver, pri ktorom zdravotnícky personál tlačí silno rodičke na brucho, má pomôcť, ak žena podľa zdravotníkov sama tlačí slabo. Rizikom je však prasknutie maternice, zlomeniny rebier či poškodenie orgánov matky.
Stali sa už aj žiaľ prípady, keď dieťa po použití tejto nebezpečnej praktiky zomrelo. Hoci je Kristellerova expresia považovaná za postup non lege artis, teda v rozpore so súčasnými poznatkami vedy, slovenské ženy sa s ňou môžu stále v pôrodnici stretnúť.
Názor WHO:
„Fyziologický postup spočíva vo vyčkávaní, kým žena sama nepocíti potrebu tlačiť, teda kým sa reflex tlačenia neobjaví spontánne. Tento postup je pre ženu jednoduchší, nemá ani žiadne nebezpečné následky pre plod či výsledok pôrodu a celkovú dobu tlačenia skracuje. Tlačenie riadené personálom nemocnice neprináša žiadne výhody. WHO radí tento postup medzi nevhodne používané.“
Nastrihnutie hrádze
V našich nemocniciach stále rutinne robený zákrok. Lekári takzvanú epiziotómiu považujú za prevenciu vzniku rozsiahlych trhlín pri pôrode, vedúcich až do análnych zvieračov. „Análne poranenia však len zriedka vznikajú inak ako samovoľným pokračovaním nastrihnutia a zvyšujú pravdepodobnosť fekálnej inkontinencie, vzniku infekcie a bolesti pri pohlavnom styku.“Ďalším dôvodom, prečo lekári stále epiziotómiu robia bežne, je predpoklad, že nastrihnutie je menej bolestivý ako natrhnutie, podľa Hnutia pre aktívne materstvo je to však presne naopak. Epiziotómia je výrazne bolestivejšia.
Názor WHO:
„Neexistujú žiadne spoľahlivé dôkazy o tom, že rutinná epiziotómia má priaznivé účinky, existujú však jasné dôkazy, že môže spôsobiť škodu.“
Prerušovaný kontakt matky a dieťaťa
V mnohých slovenských pôrodniciach nemajú ženy po pôrode svoje dieťa stále pri sebe. Bábätká sú často bezdôvodne sledované v inej miestnosti, ako je matka, či odnášané na zahriatie na vyhrievané lôžka, hoci by ich mohla zohriať mama na svojom tele. Ženy a deti sú pritom biologicky nastavené na to, aby boli hneď po narodení spolu a akýkoľvek zásah do tejto potreby môže na oboch pôsobiť traumaticky.Názor WHO:
„Telesný kontakt s matkou je najlepším prostriedkom na udržanie telesnej teploty dieťaťa. Tento kontakt sa odporúča aj z dôvodov psychologických: podnecuje vzájomné zoznámenie matky a dieťaťa a poskytuje dieťaťu dôležitý pocit bezpečia. Pre zdravotný stav novorodenca je výhodné, keď sa stretáva s baktériami na koži svojej matky, nie s baktériami poskytovateľov starostlivosti. Dieťa by malo byť v tesnej blízkosti svojej matky vo dne v noci a malo by k nej mať neustále neobmedzený prístup. WHO radí obmedzenie kontaktu matky a dieťaťa po pôrode medzi praktiky preukázateľne škodlivé, ktoré by sa mali vylúčiť.“
Umelé vyvolanie pôrodu
Ďalšia velmi sporná praktika. Dôvodmi, prečo k nemu lekári pristupujú, sú napríklad obavy o stav dieťaťa, prenášanie, podozrenie na veľké dieťa, predčasný odtok plodovej vody či nález streptokoka. „Len malé percento predčasných pôrodov je však opodstatnených,“ tvrdí hnutie. Pôrod sa umelo vyvoláva veľmi často kvôli údajném prenášaniu, v skutočnosti má však ešte dieťa v brušku čas a môže sa počkať. „Umelo vyvolaný pôrod v dobe, keď naň nie je matka pripravená, často končí cisárskym rezom. Býva výrazne bolestivejší a bolesti sa horšie zvládajú.“
Ďalšia velmi sporná praktika. Dôvodmi, prečo k nemu lekári pristupujú, sú napríklad obavy o stav dieťaťa, prenášanie, podozrenie na veľké dieťa, predčasný odtok plodovej vody či nález streptokoka. „Len malé percento predčasných pôrodov je však opodstatnených,“ tvrdí hnutie. Pôrod sa umelo vyvoláva veľmi často kvôli údajném prenášaniu, v skutočnosti má však ešte dieťa v brušku čas a môže sa počkať. „Umelo vyvolaný pôrod v dobe, keď naň nie je matka pripravená, často končí cisárskym rezom. Býva výrazne bolestivejší a bolesti sa horšie zvládajú.“
Zásahy do pôrodu musia mať dôvod
„Pôrod je prirodzený dej a najlepšie prebieha, ak postupuje bez zásahov,“ povedal v rozhovore pre náš web docent Jozef Záhumenský, ktorý pôsobí ako prednosta II. gynekologicko-pôrodníckej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Univerzitnej nemocnice Bratislava v Nemocnici Ružinov.
Ako najväčšiu slabinu slovenského pôrodníctva vidí nedostatočnú otvorenosť voči svetu a novým poznatkom: „Veci, ktoré sú na západ od nás samozrejmosťou, sa prijímajú veľmi pomaly a pretrváva výrazne konzervatívny prístup k lekárskej vede.“ Súčasťou tohto prístupu je podľa neho aj používanie niektorých zastaralých postupov.
„Všetky operačné, ale aj medikamentózne zásahy do organizmu človeka musia mať jasný dôvod a preukázateľný benefit pre pacienta. Rutinné výkony bez aktuálneho konkrétneho dôvodu u konkrétnej pacientky sú iba ťažko obhájiteľné,“ vyjadril sa v rozhovore, ktorý si môžete prečítať na tomto odkaze.
„Pôrod je prirodzený dej a najlepšie prebieha, ak postupuje bez zásahov,“ povedal v rozhovore pre náš web docent Jozef Záhumenský, ktorý pôsobí ako prednosta II. gynekologicko-pôrodníckej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Univerzitnej nemocnice Bratislava v Nemocnici Ružinov.
Ako najväčšiu slabinu slovenského pôrodníctva vidí nedostatočnú otvorenosť voči svetu a novým poznatkom: „Veci, ktoré sú na západ od nás samozrejmosťou, sa prijímajú veľmi pomaly a pretrváva výrazne konzervatívny prístup k lekárskej vede.“ Súčasťou tohto prístupu je podľa neho aj používanie niektorých zastaralých postupov.
„Všetky operačné, ale aj medikamentózne zásahy do organizmu človeka musia mať jasný dôvod a preukázateľný benefit pre pacienta. Rutinné výkony bez aktuálneho konkrétneho dôvodu u konkrétnej pacientky sú iba ťažko obhájiteľné,“ vyjadril sa v rozhovore, ktorý si môžete prečítať na tomto odkaze.
