„Od zúfalstva som sa rozplakala...“ Nemocnice sa v podpore dojčenia nezlepšili, naopak, ukázal prieskum

Patricia Poprocká, 30. marca 2022 o 05:17

Je to z roka na rok horšie, môže za to len covidová pandémia? Slovenské pôrodnice zaostávajú v podpore dojčenia a umožňovaní kontaktu koža na kožu či spoločného pobytu bábätiek s ich matkami už dlho, za posledné dva roky sa však situácia ešte zhoršila.

Kontakt koža na kožu nie je v slovenských nemocniciach zďaleka samozrejmosťou, personál niekedy dokonca ženy karhá, ak si neskôr v izbe priložia vlastné nahé dieťa na hruď.

Foto: shutterstock

„Dieťatko mi odniesli, musela som ich prosiť, aby mi ju vôbec ukázali, o dojčení ani nehovorím. Až keď som sa od zúfalstva rozplakala, prišla mi pomôcť jedna sestrička. No dcéru hneď dokrmovali fľašou, dali jej cumeľ bez môjho vedomia. V podstate sa ma nik na nič nepýtal... Bohužiaľ, dojčenie sa nám nepodarilo rozbehnúť... Pôrodnicu som si vybrala preto, lebo vraj podporujú všetko. Opak je pravdou.“

Jeden z početných príbehov žien, ktoré prináša najnovšia monitorovacia správa občianskych združení MAMILA a Ženské kruhy o podmienkach v slovenských nemocniciach za posledné dva roky, ilustruje smutnú realitu. Tá v porovnaní s rokmi 2018 – 2019 vôbec nevykazuje zlepšenie, naopak. Ako ukazujú čísla, dvom tretinám žien nebol umožnený kontakt koža na kožu bezprostredne po narodení dieťaťa. Oproti spomínanému dvojročnému obdobiu sa im tiež dostalo menej účinnej pomoci s dojčením zo strany nemocničného personálu a viac dokrmovania umelým mliekom. Tiež pribudlo žien, ktoré neboli so svojím dieťaťom na izbe nepretržite počas celého pobytu v pôrodnici.

„Bábätko som pár hodín po pôrode nevidela, na dve noci mi ju vzali úplne. Rooming-in ani kontakt koža na kožu, kojenie na požiadanie. Pri sebe v posteli ju mať mi bolo zakazované. Nemať laktačnú poradkyňu doma, tak som skončila s kojením... Asi na tretí deň mi navreli prsia, mala som aj teplotu. Lebo mlieko neodchádzalo z pŕs. Myslela som si, že ho nemám. Bolo mi ešte povedané, že s takýmito prsiami sa kojiť nedá, a boli mi odporučené klobúčiky a aj zvážiť prestať dojčiť. Šla som domov totálne zničená fyzicky aj psychicky,“ opisuje svoje skúsenosti ďalšia zo žien.

Karhanie a hlúpe rady

Podľa monitorovacej správy sa takmer polovici žien (47 percentám) nedostalo v pôrodnici pomoci s dojčením, kým v rokoch 2018-2019 ich bolo 42 percent. Navyše, ako vyplýva z výpovedí žien, od personálu dostávali neraz úplne nesprávne pokyny, čo robiť na podporu dojčenia, v dôsledku čoho sa im bolo dojčenie niekedy aj celkom znemožnené.

„Neustále ma niekto karhal za to, že ho mám vyzlečeného (na sebe v posteli), že s ním spím. Keď som prosila o pomoc pri kojení, tak ma vždy odbili iba s tým, že mám málo mlieka a treba dieťa dokrmovať. Prsia som mala veľmi naliate, mlieka som mala hádam aj pre dve deti,“ opisovala prístup zdravotníkov ďalšia zo žien s dovetkom, že tento pobyt vníma ako najtraumatizujúcejší zážitok.

„Prebiehali tam také staré klasické praktiky ako váženie pred kojením a po kojení. Chceli malému dať dokrm z dôvodu žltačky, keďže tam videli minimálny váhový rozdiel miesto toho, aby sa pozreli, či sa správne prisáva,“ opisuje ďalšia.

„Celú dobu v nemocnici bola dcéra v zavinovačke, aj pri kojení, a to sa nám v nemocnici aj vďaka tomu vôbec nepodarilo,“ dodáva iná.

„Ženy predpokladajú, že im v nemocniciach personál s dojčením pomôže. Náš prieskum zistil, že zostanú sklamané. Hoci prichádzajú do pôrodnice s odhodlaním dojčiť, často ich zaskočí to, že pri bolesti pri dojčení či pri hladnom alebo plačúcom bábätku nedostanú pomoc a ako východisko im je miesto dojčenia ponúkané dokrmovanie umelým mliekom,“ skonštatovala jedna zo spoluautoriek správy Andrea Poloková, podpredsedníčka združenia MAMILA.

Pomoc? Umelé mlieko

Tlak na dokrmovanie, prípadne rovno dokrmovanie umelým mliekom, to ženy vo svojich výpovediach často spomínajú namiesto podpory a pomoci s dojčením. Výsledok? 61 percent dokrmovaných bábätiek oproti 56 spred posledného sledovaného obdobia, čo jednoznačne potvrdzuje zhoršovanie trendu.

„Neustále ma sestričky vyzývali, aby som mu šla po umelé mlieko a dokŕmila ho, jedna ma dokonca odbila, že určite nebude stačiť kojiť ho, že budem musieť dokrmovať,“ prináša monitorovacia správa jednu z výpovedí.

Podobne to bolo aj v tomto prípade: „Cítila som tlak na dokrmovanie, pretože som vraj nemala mlieko, bábätko sa neprisávalo, nepilo a nehodlali nás prepustiť, pokiaľ nepriberie. Z nemocnice sme odchádzali na umelom mlieku.“

A do tretice: „Chcela som ju mať po nociach pri sebe, nie nemohla som, vraj si mám oddýchnuť. Ale ja som ju chcela mať pri sebe, nedovolili, zobrali hneď preč a ešte sa rozčuľovali, že som ju vždy rozbalila z perinky a mala len tak na voľno... Až neskôr som sa dozvedela, že ju dokrmovali umelým mliekom. Preto zrazu vždy vydržala jesť až každé tri hodiny, ako to oni chceli. A to som sa aj tak dozvedela len preto, že sestrička omylom povedala, keď mi ju brala, že ju berie na dokŕmenie. A keď som oponovala, že ja kojím a nechcem, aby ju dokrmovali, vôbec nereagovali, ako keby som hovorila do steny, robili to aj tak.“

Treba dokrmovať?

Naozaj bábätká v pôrodniciach plačú od hladu, lebo ich matky im nedokážu dať svoje mlieko a príkrmy či klobúčiky sú nevyhnutné? „Ženám sa materské mlieko v prsníkoch tvorí už počas tehotenstva. Keď sa ihneď po narodení bábätko po prvýkrát prisaje, už vtedy pije materské mlieko. Ak je správne prisaté a dojčeniu nie sú kladené prekážky, tak bábätko pije dostatok materského mlieka, nehladuje. Práve nesprávna predstava o tom, že ženy ešte v prvých dňoch nemajú mlieko, vedie k pochybnostiam, či bábätko nie je hladné. Obzvlášť vtedy, ak plače,“ pripomína vedecké fakty samotná monitorovacia správa.

Zdôrazňuje, že dojčením je možné od prvého okamihu po narodení zaistiť dostatočnú výživu bábätka. „Ak niečo pri dojčení nefunguje, ženy potrebujú praktickú pomoc. Riešením nie je podávanie umelého mlieka, ale hľadanie príčiny toho, čo sa deje a jej odstránenie,“ dodáva správa.

Pomoc s dojčením je však zložitejšia a časovo náročnejšia než podanie umelého mlieka, po ktorom dieťa často rýchlo zaspí. Vyžaduje si tiež vedomosti a zručnosti, ktoré personálu neraz chýbajú. Takže v praxi to potom vyzerá aj takto: „Keď mi ju (dcéru) dávali, nezabudli poznamenať, že mám nevhodné bradavky. Ak som sa kohokoľvek počas pobytu v nemocnici pýtala na kojenie, jediné, čo urobili, bolo, že mi stlačili prsník a povedali, že mlieko mám, a to bolo všetko.“

Ministerstvo: Situácia sa zlepšuje!

Ministerstvo zdravotníctva už od roku 2019 deklaruje, že v nemocniciach zaviedlo štandardné postupy, iniciovalo kontroly a zabezpečilo školenia zdravotníckeho personálu, ktoré by malo podmienky v pôrodniciach zlepšiť a zosúladiť s iniciatívou Baby-friendly hospital (BFHI, Nemocnica priateľská k deťom). V prípade Baby-friendly hospital ide o kritériá starostlivosti o novorodenca a matku, definované Svetovou zdravotníckou organizáciou a UNICEF, ktoré zahŕňajú napríklad okamžitý a nepretržitý kontakt koža na kožu po pôrode, nulovú separáciu bábätiek počas pobytu v nemocnici, nepoužívanie umelej výživy, ak nie je potrebná a kompetentnú pomoci s dojčením.

Ešte v roku 2015 sa 29 slovenských nemocníc neoprávnene hrdilo, že tieto podmienky spĺňajú. V roku 2016 už plaketu BFHI nemala ani jedna, k čomu prispela práve takáto monitorovacia správa MAMILY a Ženských kruhov za vtedajšie obdobie. Tá odhalila, že realita je úplne iná, no žiaľ, veľmi podobná dnešnej. K zásadnej náprave nedošlo dodnes. „Z prieskumu vyplýva, že situácia s podporou dojčenia v nemocniciach sa nezlepšila. Aj zo skúseností, ktoré ženy popísali, sa ukazuje, že postupy pri podpore dojčenia v nemocniciach nie sú jednotné. Navyše mnohé sú v priamom rozpore s iniciatívou Baby-friendly hospital,“ skonštatovala ďalšia zo spoluautoriek správy Miroslava Rašmanová zo združenia Ženské kruhy.

A čo na to ministerstvo zdravotníctva? Opýtali sme sa, čo sa chystá podniknúť v tejto oblasti na zlepšenie situácie a či uvažuje o spolupráci s MAMILOU a Ženskými kruhmi, aby sa efektívne využili dáta z ich monitorovacej správy a našlo sa efektívne riešenie. Ministerstvo zdravotníctva reagovalo, že má vlastné dáta, ktoré hovoria o opaku, teda o zlepšení situácie. „Výlučné dojčenie sa zo 62% výlučne dojčených novorodencov zvýšilo na 67 %. Systém rooming-in sa zo 65,5% zvýšil na 68%. V porovnaní výsledkov môžeme konštatovať, že evidujeme zlepšenie v implementácii zásad BFHI. Vo vyhodnotení k termínu 10.2.2022 MZ SR eviduje pokles o 15 % u nemocníc, ktoré dosiahli vysoké plnenie (60-69 bodov). U ostatných nemocníc zlepšenie spolu o 25%," uviedla hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová.

V súvislosti s neumožnením kontaktu koža na kožu sa odvolala na pandémiu COVID-19, pre ktorú dochádzalo k prevetnívnemu oddeľovaniu novorodencov od ich matiek, čo bolo ale tiež v rozpore s odporúčaniami medzinárodných organizácií a odborníkov. Každá nemocnica si mohla zvoliť vlastný režim na základe odporúčaní ministerstva.

Na otázku možnej spolupráce s MAMILOU a Ženskými kruhmi, aby sa situácia v pôrodniciach zlepšila, rezort priamo neodpovedal. „Ministerstvo by privítalo možnosť zberu objektívnych dát. Dosiaľ rieši zber dát na základe štandardného postupu," odkázala Zuzana Eliášová s dodatkom, že majú vypracovaný plán podpory implementácie postupu pri starostlivosti o matku a novorodenca podľa zásad Baby-friendly Hospital Iniciatíve (BFHI) , ale „nedostatok alokovaných finančných prostriedkov, ľudských zdrojov a nepriaznivá epidemiologická situácia neumožňujú progres".


ANKETA:

Mali ste zlé skúsenosti v pôrodnici tiež?

73,0%



21,9%



4,7%



0,0%



0,4%












Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Tehotenstvo a pôrod - ďalšie články

Ďalšie články v rubrike >