Po pôrode nastávajú emočne silné chvíle. Žena potrebuje pokoj a podporu.
Foto: shutterstockPrinášame vám výpovede žien, a hoci našťastie, nie všetky sú len negatívne, ukazujú, že naše oddelenia šestonedelia majú čo doháňať. Personál by mal ženy v rodičovských kompetenciách podporovať, nie im ich brať. Je predsa absurdné, aby žene sestrička vyčítala, že si prebalila vlastné dieťa, radila nedojčiť či neumožniť kontakt koža na kožu. Ale viac už samotné ženy, ktoré sa o svoje zážitky sa podelili na sociálnych sieťach.
Koža na kožu? Nie, lebo je zima
„V nemocnici v Čadci nula bodov. Moja malá bola šikovnica a prisala sa vždy, keď bola bdela. Čo ale bolo zriedka, keďže mi ju na izbu nosili každé dve hodiny, no pred tým ju napchali glukózou alebo umelým mliekom, vraj aby bola kľudnejšia. Aj keď sa krásne prisala (dnes už viem, že aj prehĺtala), žiadne mlieko sa mi na dvorcoch neobjavilo a ja som začala panikáriť, že ho nemám a nebudem mať. Keby som vtedy len vedela, že aj naozaj niečo prehĺta, o koľko by mi bolo ľahšie. Požiadala som o kontakt koža na kožu hneď po pôrode, bol zamietnutý, lebo vraj je tam zima... Následne som ju na izbe nesmela vybrať zo zavinovačky, lebo jej vraj ublížim a prebalia si ju oni...“Bábätko mi nebrali ani na kúpanie, ale prebaľovali ho
Ja som mala v novembri v Žiline veľmi príjemné zážitky. Porodila som tam tretieho syna. Vždy mi dali bábätko po pôrode na hruď a aj skúsili prisatie... Syna som mala na sále na sebe vyše hodiny aj počas doby, keď mi odchádzala placenta, ktorú som mala prirastenú a jej odchod trval dlhšie ako prvé dva pôrody, aj počas šitia... Bábätko mi nebrali na kúpanie, opláchla som ho čistou vodou až na tretí deň už na izbe. Bábätko mi dali na izbu hneď a mohla som si ho k sebe vziať kedy som chcela a ako som chcela... K prsníku som si ho dávala ako som uznala za potrebné...ale prebaľovanie som nechala na nich z dôvodu, ktorý som pochopila... – prebaľovali mi ho každé 3 hodiny ony, a to z dôvodu, aby videli či bábätko ciká a koľko, či má v poriadku vylučovanie... Som personálu v Žilinskej pôrodnici vďačná za opateru...Syna mi na noc nenechali, lebo vraj naňho nedám pozor
Rodila som v Košiciach, starej nemocnici. Syna mi na prvú noc nenechali, lebo vraj zvracal a ja na neho nedám pozor. Tak ma vystrašili, že zaspím a on sa zadusí, že som sa nezmohla už ani na slovo. Snažila som sa samu seba presvedčiť, že sa aspoň vyspím, že som strašne vyčerpaná, no celú noc som nespala, zo strachu o malého. A keď som ho na ďalší deň prebalila, keď mi ho „len“ priniesli na dojčenie, tak ma sestra zjazdila ako sopľavé decko, že čo si to dovoľujem, prebaliť vlastné dieťa, že vraj ho ešte nemám v starostlivosti. Po mojom pohľade sa trochu ukľudnila, že musia vedieť, či kedy akú má stolicu atď., tak som povedala, že tu som nechala plienku a povedala by som jej to a hádam ho nemám nechať pokakaného. Ukázalo sa, že syn zvracal z umelého mlieka ako veľa detí v tom čase.Rady som nepočúvala, išla som si svoje ako levica
Pri prvom dieťati som počúvala tieto „rady“ personálu a zastaralé názory z novorodeneckého tiež. Pri druhom som už vedela všetko ako matka levica a zrazu, keď si niečo vypýtate a stojíte si za tým, sa všetko dalo a radi... Len ich musíte viesť... Čiže pôrodnica Čadca - bonding na sále po pôrode, dotepanie pupočníka, rýchla kontrola dieťaťa a šup ho v plienke holaté na mňa, telo na telo, hodinu ci dve. Dečku, čiapku, to tam mali, našli hneď. Rodila v júni, takže žiadna zima, no celkovo mňa by neprehovorili už neodradili ničím. Keď radili dieťa nekojiť hneď, stačí zajtra, kojila som, čo sa dalo, stále tam mal vtisnutý prsník, keď mal záujem. Všetko som si išla svoje, aj keď mi odporučili doma umelé mlieko, povedala som, že staršieho som výlučne dojčila, že ďakujem za radu a neprosím si také... Dnes má syn sedem takmer mesiacov a ideme si svoje. Bol výlučne kojený a vážil 9,5 kila... Je to na vás všetko, ja som ho mala aj na noc, a aj som si ho prebaľovala... Všetko je o dohode... Ženy robte to, čo cítite, bojujte si za to čo chcete, a hlavne, ak viete že ich rady sú nesprávne, ak sa vám to nepáči povedzte im to. No, ja som išla odtiaľ s tak úžasným pocitom tentokrát, neľutujem. Ženy, držte sa!Dcérku som mala pri sebe v posteli
Nemocnica Bojnice, rok 2022. Hneď po pôrode sme mali kontakt koža na kožu – polhodinu sme ležali na sále a malinká sa snažila hneď prisať. Následne po prevoze na izbu mi ju doniesli a bola so mnou stále (okrem povinných vyšetrení). Mala som ju v mojej posteli, a keď nespala, bola pricucnutá. Keby som mala ísť rodiť znova, nebála by som sa zopakovať si to v tejto istej nemocnici.(Výpovede žien sme prevzali z facebookovej stránky zduženia MAMILA.)
