Typické kyjatické hračky.
Foto: facebookový profil Kyjatické hračkyPodľa slov etnologičky múzea Ľudmily Pulišovej ide o posledného výrobcu týchto ľudových drevených hračiek v regióne Gemer-Malohont. Okrem tradičného sortimentu, teda koníkov či kohútikov na kolieskach, postieľok, kolísok, detských stoličiek, odrážadiel a zmenšených modelov súsekov, zhotovuje autor tiež rôzne dekoračné predmety zdobené kyjatickým ornamentom, napríklad svietniky, zrkadielka či šperkovnice.
Dodala, že výrobe kyjatických hračiek sa Hedvigi začal venovať v roku 2012 a v značnej miere kladie dôraz na zachovanie starých technologických postupov. V roku 2016 nadviazal spoluprácu s Ústredím ľudovej umeleckej výroby, kde pravidelne predkladá svoje výrobky na posúdenie výtvarnej komisii, konkretizovala.
Výrobou drevených, takzvaných kyjatických hračiek bola obec Kyjatice podľa etnologičky známa v 20. a 30. rokoch 20. storočia, keď sa ich produkciou nadviazalo na výrobu tradičného ľudového nábytku zo štiepaného bukového dreva z prelomu 18. a 19. storočia.
Po prvej svetovej vojne, v súvislosti s výrobou lacného továrenského nábytku, no i po zmene hraníc, začala táto výroba zanikať. S cieľom zachovať pôvodné technologické a výtvarné postupy usporiadal Ústav pre zveľaďovanie živností v Turčianskom Svätom Martine v rokoch 1926 - 1927 v Kyjaticiach prvý kurz výroby kyjatických hračiek. V roku 1934 bol usporiadaný druhý kurz, konkretizovala Pulišová.
Neskôr však výroba hračiek začala upadať a v 40. rokoch ich predávalo na jarmokoch v okolitých mestách už len niekoľko výrobcov. V roku 1977 pôsobili v Kyjaticiach ako poslední výrobcovia Ján Petráš a Ján Beňo, absolventi kurzu z roku 1934, zakončila etnologička.
