Je dôležité mať meno už od prvých nádychov na tomto svete?
Foto: shutterstock.com„Môj syn bol bez mena asi dve hodiny, a to sestrička za mnou asi trikrát prišla, či som sa už rozhodla, a že nech sa už teda vyjadrím,“ spomína Bratislavčanka Simona. „Váhali sme medzi Michalom a Timotejom, no keďže sa syn vypýtal na svet o mesiac skôr, nemali sme vybraté. Okrem toho, chceli sme si chlapčeka najprv užiť, prehliadnuť a zistiť, aké sa k nemu viac hodí. To nám ale nebolo umožnené, lebo sa narodil cisárskym rezom a zobrali nám ho na vyhriatie do inkubátora. Tak som sa musela rozhodnúť naslepo, už som nevedela odolávať nátlaku,“ približuje matka päťročného Miška.
Mať všetko rýchlo vybavené
Ide zrejme len zvyk a snahu personálu mať všetky papierovačky v poriadku čo najskôr. Keby dieťa nemalo meno hoci aj celé dva dni, nič dramatické by sa nestalo. Pôrodnica si meno píše len do pôrodnej správy, údaje, ktoré sa potom posielajú na matriku, sa zbierajú neskôr. Matky pre matriku vypĺňajú osobitné tlačivá. A práve tie sú podstatné, pretože z nich sa potom vystavuje dieťaťu rodný list.Mať okamžite po narodení krstné meno nie je dôležité ani z hľadiska zníženia rizika zámeny bábätiek. Matka a dieťa dostávajú na pôrodnej sále krúžok s číslom, ktoré ich spája. V niektorých pôrodniciach označovali pre istotu novorodencov aj písaním na chrbátik – ale priezvisok. Po ošetrení bábätko dostane v rámci identifikácie aj nálepku na zavinovačku, na nej je okrem krstného mena aj priezvisko a spomínaný očíslovaný náramok.
Napriek tomu pôrodnice na urýchlené pomenovanie dieťaťa kladú dôraz. „Zapisovali sme mená dokonca už pred pôrodom,“ spomína Eva. „Dcére som napísala meno Anna, no keď som ju zbadala, povedala som si: Ale veď toto je Eliška! No už zostala Annou, a hoci ju nesmierne ľúbim, stále mi niekde v hlave zostala pochybnosť, či som jej dala správne meno...“
Všetko je o ľuďoch, ak je na pôrodnici ústretový personál, dá sa všetko, aj zmeniť pôvodné meno. Matky sú však neraz tak vyčerpané, alebo zaneprázdnené, že nemajú síl na dohadovanie.
Andrea patrí k výnimkám. Rodila pred mesiacom v Bratislave, a so zmenou nemala problém. „Syna sme nazvali Alexandrom, cítila som však, že to nie je ono. Tak sme to v priebehu hodiny zmenili na Olivera, sestričky ochotne prepísali.“
V cudzine si dávajú načas
Aké meno dať dieťaťu, rieši veľa párov už počas tehotenstva. Mnohí ale cítia potrebu dieťa najprv vidieť, a až potom pomenovať. Meno je predsa niečo, čo človek dostáva na celý život.V zahraničí majú rodičia na pomenovanie potomka oveľa viac času. Tešia sa z dieťaťa, dávajú do poriadku iné záležitosti a meno sa vykryštalizuje postupne.
„Syn sa nám narodil ráno, a do večera sme sa rozhodovali medzi dvoma menami,“ spomína Ľuba na pôrod v Írsku.
Prvorodený syn princa Williama a princeznej Kate vo Veľkej Británii dostal meno až na druhý deň, ešte dlhšie čakali napríklad vo Švédsku. Tam sa princ Alexander v apríli 2016 narodil v utorok a meno mu dali vo štvrtok.
S menom čakajú ešte dlhšie prírodné národy. Napríklad kmeň Kubeov v Južnej Amerike dáva mená deťom až v piatich rokoch. Indiáni totiž veria, že meno možno zneužiť v čiernej mágii. „Indiáni neradi prezrádzajú svoje mená, ani mená príbuzných. Radšej používajú ďalšie mená, prezývky, nadobudnuté v dospelosti alebo v bojoch,“ uvádza sa v knihe Leva Zachara a Mnislava Zeleného Prérijní a pralesní Indiáni.
ANKETA:
