Ticho, pokojne, bez náhlenia... Všetko má svoj čas, i príchod dieťaťa na svet.
Foto: shutterstock„Pôrodu nesmie vládnuť čas, netrpezlivosť, nevedomosť, mužský princíp. Jedine tak sa môže stať pôrod pre ženu i dieťa zdravým, posilňujúcim a bezpečným zážitkom,“ konštatuje na sociálnej sieti pôrodná asistentka z komunitnej organizácie Mama centrum Havířov Anna Kohutová, ktorá zároveň pripomína pravidlá, aké v minulosti platili pre pôrodné babice.
Pôrod sa kedysi delil na päť fáz, na rozdiel od dnešných troch. „Ženám sme vzali dve dôležité fázy pôrodu a to je dôvod, prečo sa tak často do pôrodného procesu zasahuje, prečo mnohým ženám a deťom nie je poskytnutý dostatok času a trpezlivosti,“ vysvetľuje Anna Kohútová.
Tretia fáza – ticho pred búrkou
Kým teda dnes poznáme tri fázy pôrodu – otváraciu, vypudzovaciu a pôrod placenty, v histórii boli takéto: prvá doba otváracia, keď sa otvárala pôrodná bránka, druhá doba bola, keď sa napínal vak blán a tlakom spontánne praskol. Tu sa neodporúčalo jeho prepichovanie, pretože je dôležitou ochranou dieťaťa. Dnes sa tento úkon používa, takzvané pustenie plodovej vody, práve ako krok na urýchlenie pôrodu.Tretia fáza pôrodu bola prechodová. „Tzv. ticho pred búrkou. Kontrakcie môžu ustať, hlava vstupuje do panvového dna,“ opisuje Anna Kohutová. Štvrtá doba pôrodná bola, keď hlavička dieťaťa prechádza hrádzou, kontrakcie ustávajú, po chvíli opäť prichádzajú, aby sa spontánne vypudili ramená dieťaťa. Piata, posledná, fáza pôrodu bola ako dnes – pôrod placenty.
Žene má byť teplo
A aké boli pokyny pre pôrodnú babicu počas tohto procesu? Málo rozprávať, pomáhať žene pri tlmení bolesti a dbať, aby jej bolo teplo. Odporúčania na zmiernenie bolesti boli napríklad teplý kúpeľ prípadne posadiť ženu nad paru z harmančekového odvaru.„Nie je dobré rodičku nútiť ležať v posteli, pôrod by sa tým predĺžil,“ znel ďalší dôležitý pokyn, ktorý sa dnes tiež nedodržiava, ak napríklad ženu pripoja na monitor a ona musí ležať. Nie každá pôrodnica má totiž monitor, pri ktorom sa môže budúca mamička pohybovať.
„Nemiešať sa prírode do remesla“
Pre pôrodné babice tu boli kedysi aj ďalšie zákazy, ktoré sa dnes považujú za všeobecne akceptovateľné zásahy do pôrodu, dokonca s tým, že majú žene pomôcť.Babica napríklad nesmela plodové obaly pretrhnúť, a to pre riziko, že by sa pôrod mohol skomplikovať. „Vyšetrovať smie rodičku málokedy a iba ak nemá bolesti, aby nespôsobila puknutie vaku blán. Časté vyšetrovanie je zbytočné a škodlivé,“ cituje Anna Kohutová historickú príručku, ktorá výstižne opisuje aj nejeden dnešný moderný pôrod v nemocniciach: „Niektoré babice sa chcú miešať prírode do remesla a vyzývajú úbohú rodičku k predčasnému tlačeniu a nariaďovaniu nútenia do tlačenia.“ Že táto nemilá praktika pretrváva dodnes, výstižne ilustrujú dokumenty Zuzany Límovej Medzi nami a Maie Martiniak Neviditeľná.
Schopnosť porodiť a narodiť sa
Namiesto nástrihu hrádze, o ktorom sa toľko dnes hovorí ako o zbytočne často praktizovanom zákroku, mala pôrodná babica žene pomáhať pri pôrode hlavičky tak, že jej na hrádzu priloží teplý obklad, prípadne potrie rodidlá masťou. „Nemá rozťahovať pysky a vkladať prsty do vagíny,“ bolo ďalšie upozornenie s tým, že „po vypudení hlavy sa dostaví pauza a babica vyčkáva na ďalšiu bolesť, kedy sa z lona rodia ramená a zvyšok dieťaťa.“Nuž, papier znesie veľa, ako bude vyzerať realita, záleží od ľudí. „Všetkým pôrodným babiciam prajem dôveru v schopnosť ženy porodiť a schopnosť dieťaťa narodiť sa,“ uzatvára Anna Kohutová.
Celý príspevok Anny Kohútovej z Mama centrum Havířov si môžete prečítať na tomto linku.
