Zvyk chodenia s Mikulášom do dedinského prostredia prenikol až v 19. storočí, predtým sa uplatňoval hlavne v mestách.
Foto: Shutterstock.comBiskup Mikuláš žil v 3. a 4. storočí v Myre na území dnešného Turecka. Preslávil sa svojou štedrosťou, podporoval tých, ktorí to potrebovali. Dedičstvo po otcovi rozdal chudobným. Zastával sa tiež nespravodlivo obvinených, dohliadal, aby súdy rozhodovali správne. Bol veľmi horlivým stúpencom viery. Kresťanská cirkev si ho dodnes veľmi cení, hlavne tá východná, pravoslávna, ktorá ho uctieva ako najdôležitejšieho svätca.
Snáď najznámejšia legenda o svätom Mikulášovi hovorí, že chudobný šľachtic poslal svoje tri dcéry do verejného domu, aby si tak zarobili na veno. Mikuláš im však hodil oknom vrecúško so zlatkami, ktoré im umožnilo odísť a vydať sa. Existuje aj jemnejšia verzia legendy, podľa ktorej jednej rodine hrozilo, že kvôli dlhom otec skončí vo väzení a dcéry budú predané na prostitúciu. Vďaka štedrým darom svätého Mikuláša sa to však nestalo, každej z dcér položil na okno vrecko s peniazmi. Ako už isto tušíte, práve na tejto legende stojí mikulášske obdarovávanie detí.
Mikuláš bol pôvodne mestským zvykom
Sviatok Mikuláša pripadá práve na dnes, je to zároveň výročie jeho smrti. Nevie sa však celkom presne, či naozaj zomrel práve šiesteho decembra. Oslava jeho sviatku je spojená s rozdávaním darčekov deťom, a to zvyčajne už v predvečer sviatku, teda 5. decembra, keď chodili a stále chodia po uliciach miest a obcí Mikuláš, anjel a čert.Tajomný sprievod, ktorý vyvoláva trochu strach a trochu nadšené očakávanie, navštevuje domy s malými deťmi. Čert ich trochu postraší, anjel sa im milo prihovorí a Mikuláš rozdá darčeky v podobe drobných sladkostí, keď mu deti zarecitujú peknú básničku a návštevu ubezpečia, že boli celý rok dobré. Pre neposlušné deti vytiahne čert z vreca uhlie.
Mikulášske pochôdzky boli pôvodne mestským, v istom období vyslovene šľachtickým zvykom, na rozdiel od iných tradičných zvykov, ktoré sa rozvíjali najmä na dedinách. Do ľudového prostredia prenikli až v 19. storočí a práve vtedy začal s Mikulášom chodiť anjel a čert ako symboly dobra a zla. Zvyk ako jeden z málo našťastie pretrval aj do súčasnosti.
Mikuláš chodí so zvláštnou palicou v ľavej ruke. Ide o takzvanú biskupskú barlu, ktorú dodnes používajú rímskokatolícki aj pravoslávni biskupi. Má symbolizovať, že biskup je strážca stáda, veriacich. Biskup dostáva barlu pri svojej vysviacke a nosí ju pri obradoch v ľavej ruke. Jej tradícia siaha až do siedmeho storočia.
Kde sa vzal Santa Claus?
Vedeli ste, že svätý Mikuláš sa stal predobrazom dnes dobre známeho amerického Santa Clausa? Podobajú sa nielen svojou štedrosťou, ale aj vzhľadom. Obaja sú zobrazovaní v dlhom červenom plášti a bielom odeve, s fúzami a ako dobrosrdeční deduškovia. Mikuláš má na hlavu biskupskú čiapku mitru, zatiaľ čo Santa Claus svoju typickú červeno-bielu čiapku s brmbolcom.Santovský fenomén stvorila nápojárska spoločnosť Coca-Cola, ktorá chcela podporiť predaj svojho ikonického výrobku. V lete išiel na odbyt dobre, v zimnom období to však bolo o dosť horšie. A tak v roku 1931 prišiel na svet Santa Claus, ktorý sa dodnes objavuje vo vianočných reklamách spoločnosti. A odkiaľ sa vzalo pomenovanie Santa Claus? Pochádza z holandského slova Sinterklaas, ktorým sa označoval svätý Mikuláš. Pomenovanie si so sebou vzali holandskí emigranti a neskôr sa slovo v upravenej podobe dostalo do angličtiny.
Keď na Mikuláša sneží, bude požehnaný rok.
Na svätého Mikuláša, už je celá zima naša.
Keď je na svätého Mikuláša počasie peknô, v januári pole je bielo.