Prineste si domov vetvičky čerešne, rozkvitnú vám na Vianoce?
Foto: Shutterstock.comTento zvyk pripomína svätú Barboru z Nikomédie (oblasť na území dnešného Turecka) žijúcu v treťom storočí. Podľa legendy sa postavila proti vôli otca, ktorý bol pohanom a zakazoval jej kresťanstvo. Aby ju uchránil od kresťanského vplyvu, dal ju uväzniť do veže.
Tam však dievča prijalo krst a k dvom oknám dalo ešte prebúrať tretie. Tým vyjadrila svoj úctu k Svätej trojici. To jej otca, bohatého, ale krutého obchodníka, tak nahnevalo, že ju sám sťal mečom. Cestou na popravu vraj Barbora odtrhla vetvičku, ktorá potom uprostred zimy akoby zázrakom rozkvitla.
Dievčatá, ktoré chceli poznať meno svojho ženícha, si každú vetvičku čerešne v duchu pomenovali menami jednotlivých chlapcov. Tá vetvička, ktorá rozkvitla ako prvá, mala naznačiť, koho si dievka vezme za muža. Na polnočnú omšu si podľa ľudového zvyku dievča rozkvitnutú vetvičku dalo za pás. Mládenec, ktorý mal o ňu záujem, si vetvičku vzal a dal si ju za klobúk. Týmto spôsobom jej vyznal lásku.
Barborky idú
Na Barboru tradične chodievali do domov dievčatá zahalené celé v bielom. Mali na sebe dlhé biele šaty a na hlave bielu šatku. Hovorili si barborky. Svoj príchod dali najavo búchaním na sklo, prípadne zvonením zvončeka.Po vstupe do domu zarecitovali: „Barbora, z rodu vzácneho, dcéra otca zúrivého, my ťa ctíme, velebíme tak, ako môžeme a vieme, uvrhnutá do žalárov s veľkou nebeskou žiarou, vstúpila z hroznej temnosti do veľkej sviatosti."
V navštívenej domácnosti symbolicky pozametali metlou či husacím krídlom. Deťom, ktoré poslúchali, dali sladkosť, jabĺčko či oriešok. Tie menej poslušné dostali prútik. S domácimi sa pomodlili a išli o dom ďalej.
Svätá Barbora ťahá sane do dvora.
Aké je počasie na Barboru, také býva až do Vianoc.
Svätá Barbora vyháňa drevo zo dvora.
Po svätej Baruši daj pozor na uši.
Svätá Barbora vetry rozháňa.