Klimatizáciu používajte s rozumom.
Foto: Shutterstock.com„Z lekárskeho hľadiska ide o schladenie vzduchu a priestoru, v ktorom sa človek nachádza, a nie o rozvírenie teplého vzduchu v miestnosti, ako je to pri ventilátoroch. Z tohto hľadiska je vhodnejšia klimatizácia," radí všeobecný lekár nemocnici v Košiciach-Šaci Lukáš Olšavský.
Taktiež sa treba vyhnúť, či už pri ventilátore alebo klimatizácii, priamemu prúdeniu chladného vzduchu, aby sa predišlo zápalovým ochoreniam, ako sú sinusitídy (zápal dutín), otitídy (zápal vonkajšieho zvukovodu) alebo konjuktivitídy (zápal očných spojiviek), či v kombinácii so studeným potom v krížovej oblasti chrbtice môže dôjsť až k akútnemu vertebrogénnemu algickému syndrómu, laicky povedané seknutiu a bolesti chrbtice.
Teplota ľudského tela sa pohybuje v rozpätí od 36 do 37° Celzia. Zvýšená teplota organizmu priamo úmerne vzrastá s teplotou prostredia, v ktorom sa nachádza. Preto správne nastavenie klimatizácie by sa malo podľa lekára pohybovať maximálne 6° Celzia pod teplotou, ktorú dosahuje okolitý priestor.
„Ľudské telo je schopné samostatnej termoregulácie, teda má schopnosť udržiavať stálu telesnú teplotu organizmu napríklad potením. Z vonkajších spôsobov je vhodné znižovať teplotu v miestnosti, v ktorej sa ľudský organizmus nachádza, pomocou klimatizácie. Taktiež je účinné znižovanie telesnej teploty pomocou studenšej, ale nie ľadovej sprchy či schladenie cievneho systému pomocou vlhkej handry alebo prúdu vlažnej vody na krk, zápästie alebo stehná, teda miesta, kadiaľ prechádzajú väčšie tepny. V horúcich dňoch treba redukovať svalovú aktivitu, dodržiavať pitný režim či konzumovať ľahšie jedlá, ovocie a zeleninu," uvádza lekár na webe www.agel.sk.
Pri ochladzovaní je dôležité postupné znižovanie teploty ľudského tela, aby sa predišlo šoku organizmu z náhleho poklesu telesnej teploty. Napríklad teplota vody pri sprchovaní, ktoré nás má schladiť, by mala byť podľa lekára o maximálne dva stupne chladnejšia ako teplota tela.
Ohrozenie zdravia
Dlhodobý pobyt v umelo ochladzovanom prostredí môže zdravie poškodiť. „Ľudia dlhodobo pracujúci v klimatizovanom prostredí sú až 2,5-násobne náchylnejší na respiračné ochorenia. Klimatizácia znižuje vlhkosť prostredia, čím vysušuje sliznicu dutiny nosa a úst, ktorá je preto náchylnejšia na baktérie, vírusy alebo plesne. Tie sa nachádzajú vo filtroch alebo voľne cirkulujú v ovzduší. Preto je vhodnejšie striedanie používania klimatizácie aspoň v hodinových intervaloch," vysvetľuje lekár.Čo lekár odporúča pri rôznych bolestiach spôsobených prievanom, ako sú bolesti kĺbov, bolesť uší, očí či hlavy? V prvom rade sa človek musí samozrejme vzdialiť od priameho prúdu chladného vzduchu. „Pri očiach je najvhodnejší výplach daného oka pod tečúcou vodou. Pri bolesti chrbtice je vhodné použiť na miesto bolesti analgetické mazadlá s aplikáciou teplých obkladov na miesto bolesti po dobu 15 minút. Ľahké ťažkosti prejdú spontánne, pri ťažších komplikáciách treba vyhľadať lekársku pomoc," vraví lekár.
Ako poskytnúť prvú pomoc pri očividnom prehriatí organizmu alebo šoku pri teplotných rozdieloch?
V prípade príznakov, ako sú výrazné potenie, červeň tváre, bolesti hlavy, dýchavičnosť, zvracanie až kolaps z prehriatia organizmu, treba začať s aktívnym ochladzovaním. Vhodná je studená vaňa, sprcha či aspoň chladný mokrý uterák na hrudník, nutné je zabezpečiť zvýšené prúdenie vzduchu a doplniť stratené tekutiny. Ak príznaky do 30 minút neustúpia, treba vyhľadať lekársku pomoc.
V prípade príznakov, ako sú výrazné potenie, červeň tváre, bolesti hlavy, dýchavičnosť, zvracanie až kolaps z prehriatia organizmu, treba začať s aktívnym ochladzovaním. Vhodná je studená vaňa, sprcha či aspoň chladný mokrý uterák na hrudník, nutné je zabezpečiť zvýšené prúdenie vzduchu a doplniť stratené tekutiny. Ak príznaky do 30 minút neustúpia, treba vyhľadať lekársku pomoc.
