Hračky poznali už Inkovia, viete, aké sú najvhodnejšie pre vaše dieťa?

Dorota Hudecová, 10. novembra 2019 o 05:24

Viete, že s hračkami sa hrali už deti Inkov aj starovekých Grékov? Inkovia mali hračku na kolesách, hoci ho kultúra dospelých nepoužívala, Gréci vĺčika a jojo. S výrobou hračiek vo veľkom sa začalo v 16. storočí a dnes je z toho výnosný biznis. Napriek tomu odborníci radia: Nepreháňajte to s hračkami, menej je viac.

Hračky sú fajn, dieťa sa ale aj tak najlepšie učí v interakciách s inými ľuďmi.

Foto: shutterstock.com

,,Keď chceme urobiť niečo pre rozvoj koncentrácie detí, je dobré nezaplavovať ich podnetmi, ale nechať ich v izbe iba s niekoľkými hračkami. To je najlepší tréning pozornosti,“ vraví psychologička a socioterapeutka Viera Lutherová.

Okrem sústredenia dieťa potrebuje aj motorické zručnosti, na čo sú vhodné takzvané vnímavé hračky, ktoré dieťa počas hry registruje zmyslami.

Elektronika ako hračka na to príliš vhodná nie je, blikajúcu obrazovku a pohyblivé obrázky na nej dieťa síce vníma zrakom, možno i sluchom, ale to je málo. Ide o pasívnu zábavu. „Mozog dieťaťa takto získava hromadu informácií bez námahy, dokonca nimi môže byť zaplavené, avšak nezískava žiadnu osobnú skúsenosť. To nie je najlepšia cesta na rozvoj motoriky, zručností, vnímanie sveta a vnímania seba v ňom,“ konštatovala Viera Lutherová.

Ako sa učí pri hre
Aj hračky podporujú edukáciu detí v rôznom veku. Pre mladšie deti je to často učenie sa prostredníctvom hry, kedy samotný edukačný proces ani nevnímajú. Napríklad skladačky, vďaka ktorým sa učia spoznávať písmená abecedy, farby či tvary. Stavebnice z drevených magnetických kociek deťom v praxi objasňujú základné fyzikálne zákony ako magnetizmus či gravitáciu, a to bez toho, aby vôbec vedeli, čo fyzikálne zákony sú. Staršie deti môžu s pomocou vedeckých setov, vďaka ktorým sa učia spoznávať prírodu pod mikroskopom, sledovať vesmír pomocou teleskopu alebo si môžu vyskúšať rôzne chemické pokusy.

Napriek tomu je však aj u nás boom práve elektronických hier. Podľa nedávneho prieskumu, ktorého sa zúčastnilo niekoľko stoviek oslovených, viac ako dve tretiny slovenských detí, konkrétne 78,7 %, má prístup k mobilu, tabletu či počítaču. Opakujú však len návyky svojich rodičov.

Prieskum ale tiež ukázal, že deti túžia aj po skutočných hračkách, pričom cena hračky nie je až taká dôležitá ako jej zameranie. To je podstatné až pre 88 % opýtaných, pričom tento faktor zvažuje takmer 90 % žien a 85 % mužov. Na cenu viac dbajú muži než ženy.

Prospešná metóda pokus-omyl

Čo je teda vhodnejšie - drevená stavebnica alebo programovateľný robot? Ideálne hračky rozvíjajú kreativitu, fantáziu, motoriku, myslenie aj medziľudské vzťahy a interakcie. Hovorí sa im aj vnímavé, pri ktorých dieťa hru s nimi neprijíma pasívne, ale vedome vníma, čo sa okolo neho deje.

„Hračky nútia deti zapájať viacero zmyslov a ich kooperáciu, deti sa do hry s nimi púšťajú bez návodov, často skúšajú metódu pokus-omyl, učia sa reagovať na podnety, ktoré prostredníctvom hry s hračkami prichádzajú,“ delí sa o skúsenosti z praxe špecialista na výber edukatívnych a vnímavých hračiek Dominik Rusňák.

„Mnoho hračiek určených pre menšie deti podporuje rozvoj jemnej motoriky. Jemná práca s gombíkmi, skrutkami či rôznym druhom materiálu cibrí ich motoriku úplne iným spôsobom ako pri pohybe prstom po displeji smartfónu či tabletu. Celkovo deti pri hre s hračkami získavajú reálnejší a trvalejší zážitok, oveľa viac rozvíjajú ich predstavivosť a kreativitu, deti sa do hry zapájajú aktívne,“ dodáva.

Hračky verzus technológie

V dnešnom digitálnom svete sa však nemôžeme tváriť, že elektronika neexistuje, skôr sa ju snažiť využiť v prospech detí, upozorňuje dvojica odborníkov z Katedry základov a vyučovania informatiky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave profesor Ivan Kalaš a doktor pedagogiky Milan Moravčík. To však neznamená dať dieťaťu do ruky tablet alebo mobil a vychutnávať si niekoľko minút ticha, pretože drobec je zaujatý videom. „Digitálne technológie sú fenomén, ktorý treba primerane integrovať do hry a rozvoja detí,“ tvrdia.

Takáto prevliekačka prežila desaťročia, na užitočnosti jej čas nič neubral.

Foto: Toyeto

„Vhodne zvolené digitálne technológie môžu deťom v predškolskom veku pomôcť spoznávať, objavovať a pôsobiť na svoje okolie napríklad pomocou robotickej hračky, digitálneho mikroskopu, detského digitálneho fotoaparátu, mikrofónu, počítača, tlačiarne, projektora a podobne,“ píšu v materiáli Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť.

Deti však v tomto potrebujú od rodičov pomoc a usmernenie, čo však rodičia to zväčša nevedia. „Predstavme si, že rodiny by žili v meste plnom áut, ale rodičia by nevedeli, ako majú bezpečne prechádzať cez cestu. Cestám by sa preto radšej vyhýbali a svoje malé deti by nevedeli naučiť, ako bezpečne prejsť na druhú stranu. Ale deti by cez cestu prechádzať chceli a tušili by, že je to rozumné, nevyhnutné a možno i zábavné. Tomuto javu hovoríme niekedy digitálna priepasť,“ vysvetľuje profesor Kalaš.

Z toho vyplýva, že ak chcú rodičia pre svoje dieťa to najlepšie, tiež by mali byť aspoň čiastočne zasvätení do sveta digitálnych technológií. Alebo to nechať napríklad na škôlku, kde sa tieto technológie bezpečne využívajú na hru, učenie a rozvíjanie detí, a doma sa so svojou ratolesťou hrať inak.

Lebo či je doba kamenná alebo digitálna, dieťa stále potrebuje k hre „parťáka“ – mamu, otca, súrodenca, starých rodičov alebo kamarátov. S nimi sa učí, ako v hre napredovať, ako zvládnuť prehru aj výhru, ako ovládať svoje prežívanie – všetko zručnosti, ktoré sa dajú naučiť iba v interakciách s inými ľuďmi, lebo nech sú digitálne hračky akokoľvek múdre, toto nevedia.

Ako vyberať hračky

0 – 6 mesiacov: Vhodné sú senzomotorické hračky, ktoré sa dajú stláčať a cmúľať, ľahké hrkálky, loptičky či zrkadielka.
6 – 12 mesiacov: Hračky, do ktorých sa dá niečo vkladať a potom vysýpať, hračky s rôznymi povrchmi a farbami, zvukové hračky.
12 – 24 mesiacov: Vhodné sú také, ktoré podporujú hrubú aj jemnú motoriku, hračky na tlačenie a podnecujúce symbolickú hru na „akože“ – fúrik, kosačka, metla, kuchynské náčinie, náradie, figúrky.
2 – 4 roky: Detské hudobné nástroje, hračky, ktoré vydávajú zvuky rôznych zvieratiek alebo hrajú pesničky, hračky na ťahanie, chýbať by nemali kocky, autá a bábiky či hračky, ktoré sa do nádoby dostanú iba vtedy, keď dieťa nájde správny otvor so správnym tvarom, odrážadlá, kolobežky, jednoduché stavebnice.
5 – 8 rokov: Kreatívne a didaktické hračky, stavebnice, domčeky pre bábiky. Pohybové a outdoorové hry, magnetické stavebnice a náročnejšie guľôčkové dráhy.
8 a viac rokov: Spoločenské hry, ktoré rozvíjajú kreativitu, pozornosť, sústredenie, pamäť, vedomosti a hlavne medziľudské vzťahy.





Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Voľný čas - ďalšie články

Ďalšie články v rubrike >