Michaela Čobejová oceňuje nielen majestátnosť Vysokých Tatier, ale aj útulnosť vysokohorských chát, do ktorých sa môže skryť, keď si chce odpočinúť alebo si dať niečo na pitie či jedenie. „Niektoré miesta sú prosto lepšie ako iné... Tá jednoduchosť drevených lavíc, kde sa zmestí veľa dobrých ľudí v lyžiarkach, alebo tých iba tak na prechádzke, vonku vystrája fujavica a je dobré dať si šálku teplého čaju z veľkého hrnca s množstvom cukru a sirupu. Tatry, ďakujeme, že ste!" vyznala sa zo svojej lásky k slovenským veľhorám. Fotografia, na ktorej je spolu so svojou mladšou dcérkou, pochádza z Chaty pod Soliskom.
„V našej rodine máme zakázané na lyžovačke hovoriť posledná jazda. Takže toto je fotka z predposlednej," napísala k fotografii, na ktorej pózuje na svahu s mladšou dcérou. Lyžovali na Prednom Solisku.
Trojkráľovú prechádzku na Popradské pleso si Tatiana spestrila trochou detskej radosti.
Na ceste za zimnými radovánkami.
Hoci v Tatrách, o svoje sa hlásia aj nemé tváre. Tatiana má ako každé dieťa rada plyšové hračky a keď sa s nimi musela pred lyžovačkou rozlúčiť, nebolo to jednoduché: „Bubáci, teraz musím ísť bohužiaľ troška lyžovať, ale večer sa hráme ďalej!"
Stretnutie s krásnym štíhlym psom vyústilo do vtipného komentára na sociálnej sieti: „No dobre, dobre, aj ja behám... ale veľa robí genetika!"
