Povzbudzujúce slová a rešpektujúci prístup. Pôrodná asistentka Anna ženu pri nepostupujúcom pôrode upokojuje a navrhuje ďalší postup.
Foto: archív Gabriely JanovičovejS dovolením ženy sa oň delí aj s verejnosťou, pretože, ako vraví, bolo to naozaj niečo výnimočné a takýto prístup by dopriala každej žene. „Pôrod bol plný ťažkej práce, odhodlania, potu, sĺz, chvíľ beznádeje, ale aj úsmevov a smiechu. Ešte nikdy som nezažila, aby žene a bábätku prišlo počas pôrodu na pomoc toľko ľudí, každý v tú správnu chvíľu a urobil tú správnu vec, aby jej pomohol,“ vraví.
Súkromie a rešpekt
„Žena bola hospitalizovaná vopred a pôrod bol zo zdravotného dôvodu vyvolaný. Vyvolávanie začalo na obed, pravidelné vlny (kontrakcie) začali okolo polnoci. O jednej bol krčok maternice otvorený na 1 cm a ženu presunuli do vyšetrovne, aby mala súkromie so svojím manželom a svokrou. Tú som vystriedala po príchode na kliniku ja,“ začína rozprávanie Gabriela Janovičová.K dispozícii mala žena svoje WC i sprchu, len pre ňu. „Celú noc ju vaginálne nevyšetrovali, asistentka sem tam prišla prehodiť pár slov, alebo iba potichu nazrela do miestnosti. Po hodinách pravidelných vĺn prišla ráno do služby nová pôrodná asistentka Anna. Anjel. Stretla a pozorovala som celý deň pri práci tú najláskavejšiu, najnežnejšiu a najpokojnejšiu pôrodnú asistentku, akú som kedy zažila. Nielen jej verbálna komunikácia bola pokojná, úctivá, povzbudzujúca a rešpektujúca, ale i neverbálna. Nikdy so ženou nehovorila zvrchu, skláňala sa k nej, sadla alebo čupla, keď s ňou hovorila, jej slová boli iba povzbudzujúce.
„Dobre sa najedzte!“
O pol ôsmej ženu vaginálne vyšetrovala. Samozrejme, až po tom, čo sa spýtala na súhlas, oznamujúc, že to bude trošku nepríjemné. Očakávame pekný nález, asistentka však hlási krčok otvorený na 2 cm. Navrhuje žene ďalší postup, u nás nezvyčajný a to, že ôsmej jej prinesú raňajky. Odporúča všetko zjesť, dobre sa posilniť a následne klystír. Tu si mohla žena zvoliť, v akej pozícii bude aplikovaný, či chce niekoho v miestnosti, či potrebuje poradiť... Hlavné je, aby sa cítila dôstojne, zdôrazňovala Anna žene.
Relax pri káve vo vani, u nás priam neuveriteľné.
Foto: archív Gabriely JanovičovejKríza
O druhej popoludní nasledovalo ďalšie vyšetrenie, ukázalo, že žena je otvorená na 4 cm. Vtedy prišla kríza, žene po 14 hodinách pravidelných vĺn s minimálnym posunom začali dochádzať sily. Rozplakala sa, že je nesmierne unavená, stráca zmysel a nevidí svetlo na konci tunela. V tejto situácii skúšam znova homeopatiu, navrhujem, aby sme zavolali asistentku a nechali si od nej poradiť, ako ďalej. Vravím, že z mojich skúseností môžu práve ženy s nepostupujúcim pôrodom profitovať z epidurálu. Ten jej navrhne aj asistentka a o 14:30 jej ho podajú s poučením, že ho prídu dopichnúť kedykoľvek bude potrebovať. A tak aj je. Vedia, že podanie epidurálu nie je rozmar, ale pri tomto priebehu pomoc a možná záchrana pred cisárskym rezom. O 14:50 praskla žene plodová voda a o 17. bol je krčok na 5 cm.Počas celého dňa na sál občas prišla aj sestra ženy. Pred 18. prišli zo Slovenska aj jej rodičia, priamo do pôrodnej sály, nikto s tým nemal najmenší problém. Mama ženu najskôr s láskou hladká po chrbte, nežne sa pritúli a keďže je povolaním masérka, o chvíľu sa presúva k jej nohám a robí jej reflexnú masáž chodidiel. Je to krásna a dojímavá chvíľa. Krásna láskavá materská podpora.
Žene pomáhal každý ako vedel. Gabriela Janovičová na snímke celkom vpravo.
Foto: archív Gabriely JanovičovejNásledne sme chceli ženu postaviť, ale podlamovali sa jej kolená a zostala teda kľačať vedľa kresla. Oprela sa o fitloptu, pomáhala som jej rozpohybovať panvu rebozom, jej mama jej masírovala ruky, pôrodná asistentka sa jej pokojným hlasom prihovárala. Okrem iného hovorila aj to, že príde lekárka, ktorá sa na jej pôrod veľmi teší.
Lekárka v civile
Okolo 19. prišla, oblečená v krásnych civilných šatách a matka ženy sa jej pýta, kto je, čudovala sa, že nie je v uniforme. „Ja nenosím uniformu, nechcem, aby sa ma moje pacientky báli,“ vysvetlila lekárka. To už žene pomáhame vstať z karimatky na kreslo. Manžel ju chytí pod pazuchy, ona sa ale musí na kresle posunúť a pretočiť. Začína sa posúvať a povie: „Break dance“. Všetci sa schuti zasmejeme, pretože jej presúvanie tak naozaj vyzerá. Ten smiech tak dobre padol všetkým zúčastneným, akoby vyčistil vzduch a odľahčil hustnúcu atmosféru. Lekárka prvýkrát za pôrod ženu vaginálne vyšetruje, napriek stále minimálnemu posunu ju povzbudzuje, že uvidí, že keď sa krčok otvorí, iba raz zatlačí a bábätko bude na svete. Navrhuje ďalší postup – oxytocín, s ktorým žena súhlasí.Po 20. odchádza Anna a prichádza do služby ďalšia pôrodná asistentka. Prináša novú čerstvú energiu, hovoriac: „Ja milujem pôrody a som expertka na pôrody, pri ktorých niekto povie, že to bude cisársky. So mnou to na 90% cisársky nie je. Ja vás špeciálne napolohujem a uvidíte, potom ľahko porodíte“. Okrem tejto povzbudivej vety nikto ani raz za celý deň ani slovíčkom nespomenul cisársky rez. So ženu sme už v tejto fáze boli iba ja a jej manžel, ostatní čakali na chodbe.
Ako asistentka povedala, tak urobila: Ženu špeciálne napolohovala, a keď bola žena úplne otvorená, asistentka si kľakla na zem vedľa kresla a ukazovala jej, v akej polohe v kľaku môže rodiť na kresle, ako a kde sa chytiť, ako by mala mať chrbát a ako môže tlačiť. Ženu ešte upozornila, aby sa nebála, lebo ako prvorodičke jej tlačenie môže trvať aj dve hodiny.
Všetko ako má byť...
Foto: archív Gabriely JanovičovejKontakt koža na kožu bez obmezdenia
Bábätko sa však narodilo do pol hodinky – o 21:40. Na šitie poranení žene podávali dávku epidurálu, lekárka sa dokonca pýtala, či má šiť rýchlo, alebo či si chce žena chvíľami oddýchnuť a predýchať.Hodinu po pôrode, po ošetrení, žene na pôrodnú sálu priniesla asistentka večeru: „Jedzte, potrebujete teraz veľa sily.“ Pýtala sa, či jej má s jedlom pomôcť, alebo sa dokáže najesť sama. Počas jedenia večere sa bábätko dojčilo v kontakte koža na kožu, ktorý trval neobmedzene dlho. Dieťatko asistentka kontrolovala iba pohľadom, nedotýkala sa ho a žene poradila, aby sa bábätka najmenej tri dni nahého nedotýkal nikto iný okrem rodičov.
Ženu potom previezli na izbu s bábätkom a oznámili, že ju občas prídu pozrieť, všetky návštevy personálu však boli vykonané tak, že ich žena ani nevnímala. Všetky vyšetrenia bábätko absolvovalo spolu s mamou.“
Rozdiely oproti Slovensku
Gabriela Janovičová prístup personálu nesmierne oceňuje. „Žena si z pôrodu odnáša pocit podpory a víťazstva,“ zdôrazňuje a pripomína najväčšie rozdiely v porovnaní s väčšinou pôrodov na Slovensku:– Na každej toalete na oddelení kliniky majú ženy aj umývadlo a k dispozícii mydlo, dezinfekciu, toaletný papier, veľké i malé vložky a dva vzory jednorazových nohavičiek. Na izbe dostatok nočných košieľ, uterákov, osušiek, podložiek.
– Ženy môžu mať počas celého pôrodu, samozrejme, okrem doby, keď sú vo vani a okrem vypudzovacej fázy, na sebe nohavičky. Majú ich k dispozícii na každej toalete zdarma. Dolu ich dávajú iba pri vyšetrovaní. U nás naopak, pôrodné asistentky ženy vyzývajú, aby chodili celý čas pôrodu bez nohavičiek, často s vložkou, ktorú musia stískať medzi nohami.
– Žene bola napriek nepostupujúcemu pôrodu podávaná strava. U nás ženy počas pôrodu nielenže nedostávajú jedlo, ale je im aj zakazované. Táto žena napriek tomu, že bola riziková a mala vyvolaný pôrod, stravu dostala s výrazným odporúčaním ju aj zjesť.
– K žene mohla prísť okrem manžela a mňa i mama i sestra. Každý jeden člen jej pôrodného tímu prišiel vtedy, keď ho potrebovala a urobil s láskou to najlepšie pre ňu. U nás majú ženy obmedzený počet sprevádzajúcich osôb pri pôrode, väčšinou iba jednu.
– Epidurálnu analgéziu žena dostala bez povinného poučenie počas tehotenstva. U nás v mnohých pôrodniciach ženy dostanú epidurál za (protiprávnej) podmienky, že musia mať poučenie u anesteziológa ešte pred začiatkom pôrodu.
– Nástrih hrádze sa vykonáva, iba ak ide o život. Iba ak je nutné a iba so súhlasom.
– Druhá doba pôrodná môže naozaj trvať aj dve hodiny, u nás pár minút.
