Daniela Maťuchová.
Foto: archív Daniely MaťuchovejČo znamená zrakové vzdelávanie a komu a akou formou ho poskytujete?
Ako učiteľka Batesovej metódy prirodzeného zlepšovania zraku učím ľudí rôzneho veku, s rôznymi poruchami zraku, ako si pomocou jednoduchých techník a aktivít zlepšiť zrak prirodzene, čiže bez okuliarov, kontaktných šošoviek či laserovej operácie. Moji klienti sú zároveň mojimi študentami. V rámci prednášok, seminárov či osobných konzultácií sa učia, ako svoj zrak používať správne. V zahraničí sa takýmto službám hovorí „vision education“, čo v preklade znamená zrakové vzdelávanie.
Kto metódu zlepšovania zraku vymyslel?
Celé roky doktor William Horatio Bates (1860 až 1931) cítil, že v procedúre predpisovania okuliarov pacientom s očnými problémami niečo nesedí. „Prečo,“ pýtal sa, „ak sú okuliare správnym riešením, musia byť opakovane zosilňované, keďže oči sa pod ich vplyvom oslabili? Veď ak je liek dobrý, dávka by sa mala postupne znižovať tak, ako sa pacientov stav zlepšuje.“
Pozoroval ľudí s refrakčnými chybami, ako sú napríklad krátkozrakosť alebo ďalekozrakosť, u ktorých dochádzalo k spontánnemu zlepšeniu videnia, niekedy až k úplnému vymiznutiu symptómov. To ho viedlo k pochybnostiam o jednom z najzákladnejších predpokladov všeobecne uznávanej oftalmologickej praxe, a to, že v prípade, ak sa u pacienta prejaví nejaká refrakčná chyba, nie je možné robiť nič iné, ako mu predpísať okuliare.
Doktor Bates bol úspešný a rešpektovaný očný chirurg. Vzdal sa však svojej lukratívnej praxe a odišiel do laboratória na Columbia University, kde sa venoval výskumu zraku. Robil pokusy aj na zvieratách a preskúmal tisícky párov očí. Nikdy sa neobmedzil na bežnú vyšetrovňu, ale svoj retinoskop nosil stále so sebou, pričom kontroloval refrakčný stav očí ľudí i zvierat v rôznych situáciách. Veľa času strávil s deťmi, pričom sa pokúšal objaviť príčinu ich zrakových porúch. Pozorovaním zistil, že oči ľudí s normálnym zrakom sa správali odlišne od tých, ktorí videli horšie.
Čo všetko lekár zistil?
Pri použití retinoskopu si tiež všimol, že refrakčný stav oka nebol statický, ale menil sa výrazne v závislosti od emočného stavu ľudí. Uvedomil si, že zrak bol vždy bližšie k normálu, ak boli šťastní, uvoľnení a prejavovali záujem, a naopak horší, ak boli napätí, smutní, ustaraní, nahnevaní, vystrašení či znudení. Na základe týchto zistení vyvinul praktiky a filozofiu, na ktorej je súčasná metóda postavená.
Všeobecná teória, odvodená z práce doktora Batesa, vníma videnie celostne ako spoločnú činnosť mysle, tela a ducha, a nielen ako činnosť očí samotných. Videnie je považované za schopnosť, ktorá je naučená a praktizovaná od raného veku, zatiaľ čo vážne narušenie zraku môže byť znakom, že sme skĺzli do nesprávnych návykov, alebo treba za zhoršeným zrakom hľadať skryté zdravotné problémy.
Dr. Bates tvrdil, že v každom prípade zhoršeného zraku a očnej choroby je rozhodujúcim faktorom napätie a stres a liekom je vždy relaxácia. Cieľom praktizovania jednotlivých techník a aktivít Batesovej metódy je naučiť sa pozerať uvoľnene, bez námahy. Ak dosiahneme relaxáciu tela, mysle a následne zrakového aparátu, oči sa začnú regenerovať.
S akým zrakovým problémom môže metóda pomôcť?
Batesova metóda môže pomôcť pri akomkoľvek zrakovom probléme (pri refrakčných chybách, ako sú krátkozrakosť, ďalekozrakosť, astigmatizmus, tiež strabizmus - škúlenie, amblyopia – tupozrakosť a podobne). Zlepšenie zaznamenali aj pacienti s diagnózami, ako je sivý zákal, zelený zákal, makulárna degenerácia a pod. Vek pritom nehrá žiadnu rolu.
Vy sama ste sa tiež okuliarov dokázali zbaviť. Kedy ste zistili, že zle vidíte?
U mňa sa prvé problémy so zrakom začali už počas štúdia na strednej škole. Po nejakom čase som začala pociťovať zmeny vo videní. Pri pohľade na tabuľu som stále častejšie musela žmúriť. A keďže som nechcela riskovať horšie známky len preto, že neprečítam správne zadanie úloh na tabuli, bolo rozhodnuté. Riešenie bolo našťastie veľmi jednoduché. Po návšteve očného lekára som sa stala hrdou majiteľkou svojich prvých okuliarov s korekciou 0,5 dioptrií. Dostala som odporúčanie, aby som ich nosila stále, inak sa mi zrak bude ďalej zhoršovať. Musím priznať, že som v tomto až taká dôsledná nebola. Sem tam som si ich „zabudla“ nasadiť. Hlavne doma.
Keď som nastúpila do prvého ročníka gymnázia, otec mi dal dobrú radu: „Ako sa zapíšeš na začiatku, tak ťa budú brať učitelia po celý zvyšok štúdia.“ Nenechala som teda nič na náhodu. K štúdiu som pristupovala zodpovedne a nad knihami sedela často až do neskorých nočných hodín. Spomínam si, ako mi rodičia v noci zvykli klopať na dvere, aby som už zhasla a išla spať. Lenže moja ctižiadostivosť bola silnejšia. Patrila som medzi najlepších študentov.
A tento status som si nijako nechcela pokaziť.
Moje gymnaziálne roky som teda strávila ponorená v knihách. Učebniciach, ale aj románoch. V škole som bola „bifľoška“. Doma, zavretá vo svojej izbe, som prežívala príbehy iných ľudí. Ten môj bol vcelku dosť nudný na tínedžera. Nemala som veľa kamarátov. A nemala som ani potrebu navštevovať bary či diskotéky. Celý môj svet bol ohraničený štyrmi stenami mojej izby. Ďalej som vidieť „nepotrebovala“. Niet divu, že moju vizáž nakoniec dotvorili okuliare. S hrubým červeným rámom. Bol to akýsi ochranný štít, pomyselný múr, ktorý oddeľoval môj vlastný mikrosvet od toho, ktorý začínal za dverami mojej izby.
Daniela Maťuchová v čase, keď ešte nosila okuliare.
Foto: archív Daniely MaťuchovejAko sa váš zrak vyvíjal časom?
V priebehu nasledujúcich dvadsiatich rokov môj zrak postupne slabol, až som sa „dopracovala“ ku korekcii 1,5 dioptrií. Za to, že okuliare neboli až tak silné, vďačím zrejme tomu, že som ich nenosila stále. V škole počas vyučovania, neskôr pri šoférovaní alebo na pracovných zasadnutiach. A samozrejme, vždy, keď som cestovala na neznáme miesta. Okuliare boli povinnou výbavou, pretože som mala strach, že neuvidím nápisy alebo čísla mestských liniek,
že sa niekde stratím, že mi uniknú detaily…
Niekedy v priebehu 90-tych rokov som objavila knihu Prirodzené zlepšovanie zraku od Janet Goodrich. Dúfala som, že pomocou cvičení opísaných v knihe si zrak napravím. No nestalo sa tak. Kniha ponúkala množstvo rôznych aktivít, hier, cvikov, ale keďže som nerozumela súvislostiam a nepoznala podstatu metódy prirodzeného zlepšovania zraku, nevedela som sa zorientovať, ako a odkiaľ začať, a tak som knižku založila medzi ostatné.
Výrazné zmeny však prišli s narodením prvého dieťaťa.
Vo svojich 35. rokoch som odišla na materskú dovolenku so svojou dcérkou a okuliare som po takmer dvadsiatich rokoch nosenia odložila úplne. Keďže som nemala čas pozerať televíziu, nešoférovala som, nechodila do práce, netrápilo ma, či rozpoznám tváre ľudí alebo prečítam nápisy. Môj svet sa točil okolo dcérky a tú som videla aj bez okuliarov. Postupne som si začala uvedomovať, že vidím ostrejšie, napríklad titulky na obrazovke, ktoré som predtým
nebola schopná vidieť ani zo vzdialenosti dvoch troch metrov, som zrazu mohla prečítať zo vzdialenosti piatich šiestich metrov. Môj zrak sa upravil spontánne. Bez okuliarov, bez liekov, bez laserovej operácie. Z vlastnej skúsenosti teda viem, že zrak sa môže nielen zhoršiť ale aj zlepšiť.
Dnes s odstupom času a hlavne s poznatkami a skúsenosťami, ktoré mám, sa na svoju krátkozrakosť pozerám inak. V mojom prípade bola krátkozrakosť výsledkom nadmerného používania zraku na blízko v kombinácii s psychoemocionálnym stavom. Genetika v tom nehrala žiadnu rolu. V našej rodine som okuliare do diaľky nosila len ja a brat. Sestra ich nikdy nepotrebovala. Moji rodičia mali prvé okuliare až vo vyššom veku, na čítanie. Rovnako tak starí rodičia. U dedka si na nejaké okuliare ani nespomínam. A to sa dožil viac ako 90 rokov.
To, že sa mi zrak nakoniec zlepšil a okuliare už viac ako trinásť rokov nepotrebujem, pripisujem zmenám v mojom živote. Mám skvelého partnera, narodilo sa mi krásne zdravé dieťa, prežívala som chvíle šťastia. Môj život zrazu dostal zmysel, uvedomila som si svoju hodnotu, nadobudla sebadôveru. Prijala som samu seba, takú aká som. So všetkými chybami a nedostatkami. Z introverta sa postupne stal extrovert. Moje oči si oddýchli od sileného pozerania do diaľky, a aj od okuliarov, ktoré očiam nedovoľovali voľný pohyb. Napätie z môjho života sa vytratilo. Nahradila ho láska, radosť, harmónia. Moje obzory sa rozšírili. Otázkam zraku som sa opäť začala venovať po narodení syna.
Vaše druhé dieťa, synček sa narodil s ťažkým postihnutím, ktoré sa prejavilo i na jeho zraku. Pomohla i jemu Batesova metóda?
Zrak môjho syna je pre mňa dosť citlivá téma. Mikuláško sa narodil tri mesiace pred termínom, v malej nemocnici bez potrebného vybavenia, čo logicky viedlo k mnohým komplikáciám. Dvojmesačný pobyt v inkubátore si vyžiadal svoju daň. Drobné telíčko bolo zvyknuté na vyšší prísun kyslíka a po opustení inkubátora zareagovalo na jeho nižšiu koncentráciu nekontrolovateľným rastom drobných cievok, ktoré vyživujú sietnicu. To spôsobilo, že sietnica sa začala odlupovať. K množstvu diagnóz teda pribudla ďalšia - retinopatia nedonosených. Po absolvovaní štyroch operácií očí ľavé oko dokázalo rozlíšiť svetlo a tmu, pravé ani toľko.
Počas štúdia Batesovej metódy v Anglicku som so synom intenzívne pracovala na zlepšení jeho zraku. Napísala som o tom aj svoju záverečnú prácu. Môj syn má však okrem zrakových problémov aj mnohé ďalšie. Nechodí, nesedí, nerozpráva, je spastický (kŕče) a hypotonický (nízke svalové napätie) zároveň a trpí dyskinetickými (mimovoľnými) pohybmi. Aplikovanie princípov Batesovej metódy teda nebolo jednoduché. Jednotlivé techniky a aktivity som musela prispôsobovať jeho možnostiam a schopnostiam, ktoré sú veľmi obmedzené. Pokroky však i napriek tomu boli viditeľné, pretože syn reagoval na svetlo už aj pravým očkom a ľavým nás dokázal zaregistrovať zo vzdialenosti približne troch metrov. Lenže potom som si všimla na jeho pravom oku zákal.
Vyšetrenie v celkovej anestézii potvrdilo moje obavy. Išlo o sivý zákal, ktorý lekári neodporúčali operovať, zrejme z dôvodu ďalších vážnych poškodení oka. Na druhej strane, počas vyšetrenia namerali na ľavom oku -20 dioptrií, čo som považovala za obrovský úspech, pretože dovtedy mu žiadne dioptrie namerať nedokázali. O päť rokov neskôr som si všimla zákal aj na ľavom oku. Na vyšetrenie som už nešla, pretože som nechcela syna vystaviť ďalšej celkovej anestézii, a predpokladala som rovnaký výsledok ako v prvom prípade. Niekedy proste neostáva nič iné, len prijať to, čo vám osud nadelil.
Ste autorkou knihy Lepší zrak prirodzene – praktický sprievodca na ceste za lepším zrakom. Aké rady v nej záujemci nájdu?
Kníh s podobnou tematikou je na trhu veľa, väčšinou však len v anglickom jazyku. Ja sama ich mám okolo 50, ale ani jedna z nich nespĺňala moje predstavy. Tak som sa rozhodla napísať vlastnú. Chcela som, aby kniha plnila úlohu praktického pomocníka, aby tam bola zrozumiteľným spôsobom podaná teória, ako funguje náš zrak z pohľadu klasickej medicíny i z pohľadu dr. Batesa, ktorý pôvodne síce tiež predpisoval okuliare a operoval oči, ako sa to robí aj dnes, ale neskôr sa venoval vlastnému výskumu a začal ľudí učiť vidieť novým spôsobom.
Kniha ponúka základné informácie o dr. Batesovi a jeho metóde. Jednoduchým spôsobom približuje anatomickú štruktúru oka, vysvetľuje, ako funguje zrakový aparát a ako na neho vplývajú okuliare, respektíve kontaktné šošovky i aké riziká so sebou prináša laserová operácia. Podrobne opisuje techniky a aktivity určené na trénovanie zraku podľa jednotlivých princípov aj podľa konkrétnych zrakových problémov. Pri každej aktivite je uvedené, akú pomôcku použiť, respektíve kde si túto pomôcku zaobstarať, či ako ju vyrobiť. Okrem pôvodných techník dr. Batesa sú v knihe použité aj iné techniky, autormi ktorých sú jeho nasledovníci a priaznivci prirodzeného zlepšovania zraku.
Popri podrobnom opise jednotlivých techník sú v nej aj tipy, ako tieto techniky prispôsobiť malým deťom, starším ľuďom, respektíve viacnásobne hendikepovaným osobám. Pre lepšiu názornosť obsahuje obrázky a farebné fotografie. V závere sa zaoberá aj duchovnými princípmi, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou procesu prirodzeného zlepšovania zraku. Kniha zahŕňa moje poznatky, ktoré som získala počas štúdia Batesovej metódy, zaujímavé postrehy z kníh mojich kolegov i príbehy skutočných ľudí, ktorí si Batesovou metódou zlepšili zrak.
Daniela Maťuchová so svojou knihou.
Foto: archív Daniely MaťuchovejZáujemcom ponúkate Balíček na testovanie zraku, kto ho môže využiť a s akým cieľom?
Už sme si zvykli na to, že ak náš zrak nie je stopercentný, prvou voľbou budú okuliare, kontaktné šošovky alebo laserová operácia. Rozmazané videnie však neprichádza len tak. Predstavuje akúsi červenú kontrolku, ktorá nás má upozorniť na to, že niečo v nás alebo v našom živote nie je v poriadku. Že naša rovnováha je narušená. Keď si nasadíme okuliare, máme pocit, že je opäť všetko v poriadku. Lenže nie je. Príčina zostáva. A problém sa môže ďalej prehlbovať. Je to podobné ako v prípade choroby, keď si vezmeme lieky na zníženie teploty alebo potlačenie bolesti. V skutočnosti nás tieto lieky neliečia, len potláčajú symptómy, ktoré takisto poukazujú na nerovnováhu.
Predpokladom úspešného liečenia je nájsť príčinu problému. Slovami S. N. Lazareva Pochopenie lieči viac ako lieky. To pochopenie môže prísť, ak sa na problém pozrieme z viacerých strán. Môžu nám pri tom pomôcť správne položené otázky, ktoré nás prinútia zamyslieť sa. Práve pre tento účel som vypracovala pomôcku - dotazník s otázkami, ktorých zodpovedanie by vás malo nasmerovať k hlbšiemu porozumeniu vášho problému. V dotazníku je potrebné zadať vašu e-mailovú adresu. Je to preto, aby ste po jeho vyplnení automaticky dostali e-mail s vašimi odpoveďami. Tento report môžete neskôr použiť ako nástroj merania pokroku smerom k vášmu cieľu. Po odoslaní formulára dostanete ako bonus balíček na meranie zraku, ktorý si môžete vytlačiť a jednoducho si doma otestovať vaše momentálne videnie. Dotazník spolu s Balíčkom na testovanie zraku budú vašimi prvými krokmi k zlepšeniu zraku.
Prekvapilo vás víťazstvo v súťaži Čo dokáže mama a ako ho využijete ďalej vo svojej práci?
Svoju prácu beriem ako poslanie a snažím sa šíriť povedomie o tom, že mnohým zrakovým problémom možno predchádzať správnou starostlivosťou o svoj zrak. Oči sú darom, ktorý nám umožňuje vnímať všetky krásy tohto sveta. Berieme ich však ako samozrejmosť a svoju pozornosť im, žiaľ, začíname venovať až vtedy, keď nastane problém. Zraková hygiena má preto veľký význam práve v dnešnej dobe, keď sú naše oči vystavené obrovskej záťaži pri sledovaní obrazoviek počítačov, tabletov či smartfónov. O oči sa môžeme starať rovnako ako o pleť, vlasy či zuby. V tejto oblasti však chýba akákoľvek osveta. Aj preto som sa prihlásila do súťaže. Počítala som s tým, že v prípade víťazstva sa o tejto problematike môže dozvedieť opäť viac ľudí. Napríklad aj prostredníctvom tohto rozhovoru. Víťazstvo ma veľmi potešilo. Je to pre mňa také ocenenie, za ktorým stoja roky úsilia, štúdia a práce.
Tipy na zlepšenie zraku podľa Daniely Maťuchovej
Ak máte často unavené, suché, červené, boľavé oči, ak vás štípu, pália, slzia alebo pociťujete akúkoľvek nepohodu, možno vám padne vhod niekoľko tipov, ako svojim očiam uľaviť. Pravidelným praktizovaním nižšie uvedených techník môžete prispieť i k celkovému zlepšeniu videnia.Svetlo
Veľa ľudí je dnes citlivých na svetlo, čo je dôsledkom toho, že väčšinu svojho života trávia v uzavretom priestore (doma, v škole, v zamestnaní...) pri umelom osvetlení, ale taktiež nosením slnečných okuliarov. Svetlo potrebujeme, aby sme vôbec mohli vidieť. Pri jeho dlhodobom nedostatku sa činnosť sietnice oslabuje. Dnes už mnohé štúdie potvrdzujú súvislosť medzi nedostatkom slnečného svitu a doslova epidémiou krátkozrakosti, ktorá sa prejavuje najmä u detí v školskom veku. Prečo teda nevyužiť tento pre každého dostupný spôsob liečby?
Skúste denne aspoň niekoľko minút stráviť na prirodzenom svetle. Sadnite si niekde na lavičku alebo len tak na trávu, zavrite oči a nechajte sa rozmaznávať teplými slnečnými lúčmi. Nastavte tvár slnku tak, aby vám slnečné lúče dopadali na zavreté viečka. Môžete otáčať hlavou do strán, ako keď hovoríte nie, aby sa oči nahriali zo všetkých strán. Robte tak aspoň po dobu dvoch minút. Samozrejme, čím viac slnka svojim očiam doprajete, tým lepšie. Túto aktivitu robte bez dioptrických alebo slnečných okuliarov!
Tma
Najlepší odpočinok pre oči je tma. Čím väčšia, tým väčší relax. Zatvorte oči a zakryte ich dlaňami. Netlačte na oči! Je dôležité, aby ste mali nejakú oporu pod lakťami (napríklad: sadnite si k stolu a oprite sa lakťami o stôl, môžete si ich pre väčšie pohodlie podložiť vankúšom alebo poskladanou dekou; ako opora vám môžu poslúžiť aj pokrčené kolená, ak sedíte na zemi či v posteli). Dôležité je, aby lakte neviseli voľne vo vzduchu, pretože po chvíli vám začnú tŕpnuť a bude sa vytvárať napätie v celej hrudno-krčnej oblasti. My sa však chceme vyhnúť akémukoľvek napätiu!
Nechajte oči zakryté dovtedy, kým nepocítite úľavu. Ak chcete zvýšiť relaxačný účinok tejto techniky, pustite si svoju obľúbenú hudbu (nemusí byť nutne relaxačná), prípadne ju doplňte o aromaterapiu. Počas tejto techniky môžete meditovať, modliť sa alebo len tak vnímať zvuky okolitého sveta. Môžete zapojiť pamäť a predstavivosť a predstavovať si príjemné situácie s rodinou, priateľmi, na dovolenke ap. Príjemné spomienky a predstavy zvyšujú relaxačný účinok tejto techniky. Túto techniku robte bez okuliarov, ideálne aj bez kontaktných šošoviek.
Ak máte problém držať ruky v takejto polohe, pomôžte si maskou na oči (niektorí ju používajú na spanie). V prípade zvýšeného vnútroočného tlaku sa vyhnite akémukoľvek tlaku na oči! V takom prípade len zavrite oči, ideálne v tmavej miestnosti, a nechajte oči odpočívať.
Voda
Veľmi rýchlu úľavu očiam prináša špliechanie na zatvorené oči striedavo teplou a studenou vodou. Nad umývadlom špliechajte na zavreté oči niekoľkokrát teplou a niekoľkokrát studenou vodou. Ešte raz zopakujte. Ráno a počas dňa končite studenou vodou, pred spaním teplou. Špliechanie nie je vhodné pri problémoch odtrhnutej sietnice, pri ťažkej krátkozrakosti, zvýšenom vnútroočnom tlaku (glaukóm), po operáciách sivého zákalu, pri akomkoľvek riziku poškodenia oka. Alternatívou môžu byť studené a teplé obklady s ručníkom.
Diaľka
Naše oči sú uspôsobené na pozeranie do diaľky, vtedy pozerajú uvoľnene, bez námahy. Takže, skúste občas odtrhnúť oči od obrazovky televízora, počítača, tabletu, mobilu či knihy a pozrite von oknom. Aj obyčajný pohľad do diaľky dokáže vašim očiam uľaviť. Nesnažte sa nasilu zaostrovať, nechajte oči voľne spočinúť na objektoch v diaľke a len tak pozorujte ich línie. Je dôležité, aby sa oči nenamáhali. Každá námaha, úsilie, snaha, napätie oči oslabuje. Hľadajte to, čo môžete vidieť bez námahy.
Napríklad farby. Červená bude červenou, či bude vo vzdialenosti pol metra alebo 50 metrov. Nie je podstatné, či je to červená strecha, značka alebo auto. Pre vás je podstatné rozoznať farbu. A na tú nemusíte zaostrovať nasilu. Podstatou je naučiť oči opäť pozerať bez námahy a bez napätia. Každý deň skúste hľadať inú farbu. Ďalšia možnosť, ako pozerať do diaľky bez námahy, je predstaviť si, že máte na konci nosa štetec, ktorým obkresľujete línie kopcov či budov v diaľke. Nie je nutné vidieť tieto objekty ostro, ich línie dokážete rozoznať bez námahy vďaka kontrastnému pozadiu.
Pohyb
Znakom zdravého zraku je rýchly a krátky pohľad. Čo je presným opakom toho, ako dnes oči používame. Oko je schopné zachytiť obraz v zlomku sekundy. Čím dlhšie sa sústredíme na jeden bod v snahe zaostriť, tým väčšie napätie vzniká. Dlhé uprené pozeranie na obrazovku počítača, v jednej konštantnej, krátkej vzdialenosti, „bez“ žmurkania, keď používame väčšinou len centrálne videnie na úkor periférneho – to všetko sú veci, ktoré našim očiam neprospievajú. Naše oči potrebujú pohyb rovnako ako zvyšok tela. Ideálnymi aktivitami na rozhýbanie tela a očí sú rôzne loptové hry (ako napríklad basketbal, volejbal, obyčajné hádzanie lopty, bedminton či tenis), pri ktorých trénujete koordináciu oko – ruka, koordináciu celého tela a samozrejme mobilitu očí.
Daniela Maťuchová so svojimi deťmi pred 11 rokmi.
Foto: archív Daniely MaťuchovejPochádzam z Revúcej, no už 18 rokov žijem a pracujem v Banskej Bystrici. Vyštudovala som účtovníctvo, audítorstvo a hospodársku štatistiku na Fakulte hospodárskej informatiky Ekonomickej univerzity v Bratislave. Po ukončení štúdia som pracovala na miestnom Daňovom úrade v Revúcej ako kontrolórka a neskôr ako vedúca oddelenia kontroly. V roku 2003 som sa presťahovala za manželom do Banskej Bystrice, kde som pracovala na Daňovom riaditeľstve SR, na Odbore medzinárodných daňových vzťahov. Práca mi umožňovala komunikovať s kolegami z celého sveta. Zúčastňovala som sa na pravidelných zasadnutiach OECD v Paríži a mala som možnosť nahliadnuť aj do rokovacích sál Európskej komisie.
V apríli 2007 som odišla na materskú dovolenku s prvorodenou dcérkou a do štátnej správy som sa viac nevrátila. Rok na to sa narodil syn a spolu s jeho príchodom sa začal kolotoč vyšetrení, operácií, rehabilitácií, terapií a zháňania prostriedkov na ich financovanie. Pri hľadaní terapií, ktoré by pomohli nášmu synovi, som sa vrátila aj k Batesovej metóde a rozhodla som sa ju študovať na College of Vision Education v Anglicku.
V marci 2013 som dostala diplom a od mája 2013 som členom Bates Association for Vision Education – medzinárodnej asociácie združujúcej učiteľov Batesovej metódy. Začiatkom roka 2014 som založila v Banskej Bystrici Centrum ProVitalis, kde poskytujem služby zrakového vzdelávania (prednášky, semináre, osobné konzultácie). V roku 2017 mi vyšla kniha „Lepší zrak prirodzene – praktický sprievodca na ceste za lepším zrakom“. Momentálne pripravujem ďalšiu knihu s názvom „Neobyčajný (zá)ZRAK – Príbehy z mojej pracovne“ a detskú knihu „Básničky pre zdravé očká“.
Štúdium Batesovej metódy vo Veľkej Británii.
Foto: archív Daniely Maťuchovej