Rodina Lucie Hrivnák Klocovej krátko po narodení dcérky.
Foto: archív Lucie Hrivnák KlocovejSamotná výchova detí je pre mňa neustále niečo nové, pričom sa učím aj ja sama. Nikto nie je dokonalý, a preto sa snažím byť v prvom rade tým najlepším vzorom a príkladom pre svoje deti.
Ja ako bývalá profesionálna športovkyňa, som bola zvyknutá na istý každodenný režim, disciplínu a zodpovednosť, pretože akákoľvek maličkosť poznačila ďalší vývoj sezóny a kariéry. Takže všetko, čo som robila, som sa snažila robiť na 100 percent. Zrazu prišlo prvé bábo a život bol naruby (smiech).
Učila som sa aj ja robiť kompromisy v mnohých veciach, najmä to, že nie všetko sa vždy dalo na 100 percent, aj keď prevažne to išlo. Keď prišlo druhé bábo, veľa vecí bolo ľahších, no viac detí – viac starostí...
Zdá sa však, že obe deti podedili po mne a manželovi energiu a elán športovať, takže keď je najhoršie, stačí ich len „vybehať“ a všetko je OK (smiech). Keď to nejde, napríklad pre chorobu, nejaké spoločenské hry a knihy to vždy zachránia. Lenže bez toho, aby som sa aj ja zmenili v tej chvíli na „dieťa“ to nejde.
Syn má o chvíľu sedem rokov, dcéra dva a zatiaľ to u nás vyzerá ako prechádzka ružovou záhradou. Syn je od malička veľmi vnímavý, chápavý a citlivý, takže čokoľvek mu vysvetlím, pochopí správne a na prvýkrát, čo je veľké plus... Uvidíme čo nás čaká v puberte (úsmev). Dcéra je trošku výbušnejší typ, po maminke (smiech), no rozumu má zatiaľ za desiatich, a spolu sú nerozlučná dvojka. Tým, že má skvelý vzor v staršom bratovi, zatiaľ jediný problém, ktorý občas riešim je, aby trošku ubrali energie, nech sa niečo zle nestane.
