Austrálčanka Lacey Barratt fotografuje pôrody od ich začiatku až do konca. Vznikajú nádherné fotografie, ktoré bez príkras ukazujú zrodenie nového života.
Pôrod taký, aký naozaj je.
Foto: Lacey Barratt
Pri prvom dieťati nabrala skúsenosti, aby pri druhom vedela, aký chce pôrod. Bez medikácií, bez vyvolávania a zároveň so slobodnou voľbou polohy pri tlačení. Aj keď nie všetky slovenské pôrodnice toto umožňujú, Barbora Pokovičová mala šťastie a na pôrod má len príjemné spomienky.
Väčšine z nás nie je dopriate vidieť bábätko bezprostredne po narodení, žiaľ, často ani keď ide o naše vlastné dieťa. V rukách ho má zdravotnícky personál a v prípade, že nie je umožnený kontakt koža na kožu, si aj samotné matky vidia vlastné dieťa už umyté, oblečené či dokonca zabalené v zavinovačke.
Pôrodný gauč je vďačná pomôcka pri pôrodoch a nemocnice sa rady hrdia informáciou, že práve u nich sa ženám takejto vymoženosti dostane. Žiaľ, ani ten nezaručuje, že počas pôrodu bude vládnuť pohoda a harmónia medzi všetkými zainteresovanými. Viac nasledujúci príbeh.
Nevedia rozprávať, väčšinu dňa prespia, a predsa najlepšie vedia, čo potrebujú. Ak im doprajeme dostatok času a priestoru, dokážu si to aj samé zabezpečiť. Reč je o bábätkách a ich úžasnej schopnosti hneď v prvých chvíľach po narodení nájsť to, čo je pre ich pokoj, zdravie a prežitie najdôležitejšie.
Sedemnásty november nie je len Dňom študentstva a Dňom Nežnej revolúcie, je to aj deň, kedy majú sviatok predčasne narodené deti.
Zvyčajne sa rodia cisárskym rezom, ak však ide všetko bez komplikácií, lekári privolia aj na prirodzený pôrod. Čo však ak žena rodí svoje dvojičky doma a druhé prichádza na svet rovno do otcových rúk?
Príbehy, aké píše sám život. Pozerať taký film, tak si povieme – pritiahnuté za vlasy, mohli to vymyslieť trocha originálnejšie. Záchranárovi Janovi z južných Čiech sa však tieto udalosti naozaj neuveriteľne vyskladali, a to dokonca opakovane. Ak je raz náhoda, čo znamená opakovanie?
