Myslím, že právnu ochranu detí máme dobrú, druhá vec je jej dodržiavanie.
Akýkoľvek zákon, ktorý by priamo zakazoval telesné tresty by viedol k nežiadúcim javom odoberania detí, ako ich môžme vidieť napr. v Nórsku, či Anglicku.
Keď ste v Anglicku v autobuse ani nemôžte napomenúť mládežníkov, keď robia neporiadok, lebo však požívajú ochranu. Treba veľmi dobre rozlišovať bitku od fyzického usmernenia, keď napr. mama capne po ruke dieťa, ktoré chce niečo zobrať špinavou rukou a zjesť alebo vopchať klinček do zásuvky.
Presadzujem vzťahovú výchovu, kde naozaj netreba veci riešiť bitkou - na hádzajúce sa dvojročné dieťa lepšie zaberie ponúknuť dojčenie ako mu hodiť po zadku, čomu nerozumie. Na druhej strane je zrejmé, že dieťaťu ublíži menej capnutie po zadku ako by jeho správanie neusmernil nikto a nijako a nebodaj by za to hrozila sankcie vo forme odobratia dieťaťa. Aj nedokonalý rodič je lepší ako žiaden.
Pre mňa je napr. fyzický trest skôr vyplakávanie pri uspávaní, monitor dychu namiesto náruče alebo jasle od narodenia, ako ich praktikujú napr. vo Francúzsku. Najväčším fyzickým trestom je totiž neprítomnosť mamy a otca, keď to dieťa potrebuje. Určite teda lepšie capnutie po zadku od unavenej mamy, ktorá je s dieťaťom na materskej a je len človek, ktorej utečú nervy, ako žiadny dotyk od neprítomnej mamy...