Alergici by často mali meniť posteľnú bielizeň.
Foto: shutterstock.comPo ukončení peľovej sezóny alergikov občas trápia ešte spóry plesní, v zimnom období ich ale najviac potrápia alergény, ktoré sa vyskytujú v obydliach. Roztoče v bytovom prachu sú často sa vyskytujúcou zložkou vnútorného prostredia, kde v zimnom období trávia ľudia viac času. U alergikov a predovšetkým u detí môžu vyvolať vážne zdravotné problémy. Ako informuje Regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici, oddelenie biológie životného prostredia banskobystrického RÚVZ sa okrem monitorovania peľovej situácie venuje aj rozširovaniu diagnostiky ďalších alergénov v životnom prostredí a ako jediné aj laboratórnej diagnostike prítomnosti alergénov roztočov v bytovom prachu.
„Princípom metódy je za pomoci biochemického testu stanoviť prítomnosť alergénov v exkrementoch roztočov, obsiahnutých vo vzorkách prachu z vnútorného prostredia, nájsť zdroj a miesta najväčšieho výskytu roztočov a overiť potrebu ich likvidácie aj iným spôsobom ako vysávaním. Exkrementy roztočov, ako látky ohrozujúce zdravie, si totiž udržiavajú schopnosť alergizovať človeka až jeden rok,“ uviedla k téme Janka Lafférsová z oddelenia lekárskej mikrobiológie RÚVZ v Banskej Bystrici, pod ktoré spadá aj koordinácia peľovej informačnej služby v SR.
Dodala, že obzvlášť v tomto období pandémie a početných karantén trávime viac času vo svojich obydliach, preto sme aj viac vystavovaní inhalačným alergénom, vyskytujúcim sa vo vnútornom prostredí našich bytov a domov. Alergia na roztoče sa prejavuje opuchmi očí, slzením, zápalom spojiviek, ale aj dýchavičnosťou, bolesťami hlavy, zdurením nosových slizníc či vyrážkami.
V bytových priestoroch sú alergény zastúpené najmä drobnými roztočmi čeľade pyroglyphidae, ktorých veľkosť tela je 0,2 až 0,4 milimetra podľa druhu a pohlavia. Vo vlhkých starých domoch s lokálnym vykurovaním bol výskyt roztočov zreteľne častejší a vyšší ako v suchých novostavbách s centrálnym kúrením. V súčasnosti so zatepľovaním panelových domov však dochádza k zvyšovaniu vnútornej vlhkosti a s tým aj k zvyšovaniu výskytu roztočov a nimi spôsobených alergií predovšetkým u detí. Roztoče vylučujú alergény – tráviace enzýmy obsiahnuté v ich exkrementoch. Alergény môžu byť prípadne uvoľňované aj z úlomkov mŕtvych tiel roztočov.
„Alergény roztočov sú silne hygroskopické a vo vlhkom prostredí prenikajú z exkrementov, prichytávajú sa na prachových časticiach a spolu s nimi ich vdychujeme. Alergény jednotlivých druhov roztočov nie sú celkom totožné, ale sú si veľmi blízke a spôsobujú v organizme skrížené reakcie. U alergikov, predovšetkým u detí, môžu vyvolať ťažké a dlhotrvajúce astmatické ťažkosti, zápaly nosnej sliznice, nádchy, prípadne zápaly očných spojiviek,“ konštatovala Lafférsová.
Vývoj roztočov je veľmi rýchly, pričom potrebujú optimálnu teplotu 22 až 25 stupňov Celzia, vzdušnú vlhkosť 70 až 80 percent, prípadne aj viac. V ľudských obydliach sa živia predovšetkým šupinkami kože, ktoré sú tiež súčasťou prachu. Do bytov sa dostávajú pasívne s rôznymi predmetmi, zavlieka ich i sám človek vo vlasoch, na oblečení a podobne.
Minimalizujete ich odstránením bytových textílií (závesy, záclony, koberce, deky) či znížením vlhkosti v byte, častým vetraním. Alergici by často mali meniť posteľnú bielizeň.
