Zdravá strava je v tehotenstve a počas dojčenia veľmi dôležitá.
Foto: Shutterstock.com„Kvalita výživy v gravidite a tiež dojčiacej matky ovplyvňuje nutričný, ale aj celkový zdravotný stav dieťaťa a jej samotnej. Preto je v tomto období mimoriadne dôležitý dostatočný príjem potrebných živín pre zdravie obidvoch,“ hovorí lekárka, gastroenterologička Iveta Čierna.
Príjem energie by mal byť asi o tretinu vyšší ako je v období pred otehotnením. Žena by si v období dojčenia mala dopriať o 700 kcal v strave viac. To však neovplyvní množstvo produkovaného mlieka.
Jedálniček by sa mal skladať z týchto živín:
Sacharidy. Strava má byť pestrá. Najväčší podiel, asi 60 percent, by mali tvoriť sacharidy. To sú napríklad obilniny, ryža, zemiaky a celozrnné výrobky, ktoré sú zároveň zdrojom vlákniny a vitamínov skupiny B.
Tuky. V strave by mali tvoriť asi 30 percent energetického príjmu. Mamičkám najčastejšie chýbajú polynenasýtené mastné kyseliny, najmä omega 3, ktoré sa nachádzajú najmä v rybách, semenách olejnatých plodín, orechoch a rastlinných olejoch.
Bielkoviny. Majú predstavovať asi 11 percent energetického príjmu. Zdrojom hodnotných bielkovín sú chudé mäsá, mliečne výrobky, vajcia, ryby a strukoviny.
„Konzumácia kyslomliečnych výrobkov, ako sú kefír či acidofilné mlieko, v období gravidity a dojčenia má svoje významné miesto v každodennom jedálničku a uprednostňuje sa pred konzumáciou iných mliečnych výrobkov. Je to najmä pre ich lepšiu stráviteľnosť, obsah probiotických kultúr, ktoré upravujú črevnú mikroflóru u matky a v neposlednom rade je lepšia využiteľnosť vápnika, ktorý je dôležitý pre plod a pre matku v období laktácie,“ hovorí doktorka Čierna.
Konzumácia mlieka a mliečnych výrobkov v období dojčenia je zakázaná v prípade podozrenia na alergiu na bielkovinu kravského mlieka u dojčeného dieťaťa. Stopové množstvá mliečnej bielkoviny sa môžu dostávať do materského mlieka a vyvolávať prejavy alergie.
Vitamíny. Množstvo vitamínov v materskom mlieku závisí od ich príjmu v strave matky. Vitamín C je potrebný pre podporu imunity a využiteľnosť železa. Denná dávka vitamínu C v období dojčenia by mala byť až o 50 percent vyššia ako zvyčajne. Preto lekári odporúčajú jesť niekoľko porcií ovocia a zeleniny denne.
Dôležitá je aj zvýšená dodávka vitamínu D. Dobrými zdrojmi v potrave sú ryby, rybí tuk, vajíčka, maslo. Dojčenie kladie značné nároky aj na spotrebu kyseliny listovej, denná potreba je 500 ug. Jej bohatým zdrojom je listová zelenina, paradajky, špenát, pór ale aj maliny, čučoriedky, strukoviny, kuracia a morčacia pečeň.
Minerálne látky zohrávajú pre fungovanie organizmu významnú úlohu a keďže si ich telo nedokáže vyrobiť, je odkázané na ich prísun stravou. Obdobie dojčenia je náročné aj z hľadiska spotreby vápnika. Odporučená denná dávka je až 1 600 miligramov.
Množstvo vápnika v materskom mlieku je regulované jeho metabolizmom u matky, vstrebávaním aj vylučovaním. Odbúrava sa z tela matky, preto je dostatočný prísun vápnika veľmi dôležitý. Jeho zdrojom sú mlieko, mliečne a kyslomliečne výrobky, listová zelenina, brokolica, fazuľa, vaječný žĺtok, cereálie.
Koncentrácia jódu v materskom mlieku priamo závisí od jeho príjmu u matky. Jód je veľmi dôležitým stopovým prvkom pre funkciu štítnej žľazy aj pre rast a vývoj dieťaťa. Dojčiaca žena by mala mať v strave až o dve tretiny vyšší príjem jódu ako je odporučená dávka – napríklad zaradením morských rýb (treska, losos) či mlieka do jedálnička.
Pitný režim. Príjem vody počas dojčenia musí kompenzovať jej straty spojené s tvorbou mlieka. Podľa odporúčaní EFSA (Európsky úrad pre bezpečnosť potravín) by mala mať žena v tomto období vyšší príjem vody - denne asi 2 700 ml. Najvhodnejším nápojom je čistá voda alebo voda so slabou mineralizáciou.
