Na trapasoch sa po čase všetci zasmejú.
Foto: Shutterstock.comSrdečne blahoželáme a prajeme s deťmi veľa ďalších príjemných i zábavných chvíľ.
Pobavte sa na víťazných príbehoch:
„Aj mamka je alkoholička!“
Cestovali sme vlakom, a ako sme sa už zberali vystupovať, partner skonštatoval, že teraz si pôjde kúpiť pivo. „Kam ide tatinko?,“ pýtal sa ma trojročný syn. „Kúpiť si pivo,“ odpovedala som. Na to päťročná dcéra sprisahanecky žmurkla najprv na mňa, potom na mladé študentky, ktoré sedeli s nami v kupé a vyhlásila uškŕňajúc sa: „Tatko je alkoholik!“ Samozrejme, že nie je, no aj tak som začínala meniť farbu a rýchlo balila deti preč, keď to dcéra zaklincovala, opäť významne žmurkajúc na študentky: „Aj mamka je alkoholička!“ uškŕňala sa ešte väčšmi. To som už mala naozaj dosť a chytro pratala rodinku z kupé, kde študentky už len ťažko zakrývali smiech.(Silvia Ambruchová)
„Nevadí, môžeš hrať škaredú princeznú...“
V jeden letný deň sme sedeli so susedou na lavičke a rozprávali sme sa. Okolo nás obletovala moja vtedy sedemročná dcéra. Treba povedať, že moja susedka, inak milá osoba, je mladé dievča, ktorú trápi akné a takýto problém nikomu nepridá na kráse. Zrazu sa moja dcéra pri nej pristavila a povedala jej: „Nevadí, že si škaredá, môžeš hrať v rozprávke škaredú princeznú." Opatrne som sa pozrela na susedu, tá to našťastie poňala s humorom a spoločne sme sa zasmiali.(Katarína Krajčíková)
Zmrzlina
Moja malá dvojročná žabka si pýtala kokosovú zmrzlinu... Skúste si predstaviť, ako ju asi vypýtala...(Beáta Pálešová)
„Doktorka, nesieme vám klobásu!“
Príbehov s deťmi máme dosť, ale napíšem radšej tie svoje. Matka bola herečka a učiteľka. Pomerne známa v našom okolí. V jedno ráno som s ňou cestoval autobusom do Bratislavy, kde mala hrať divadlo. Mamička mala nový baloňák, biely, s bielou umelou kožušinkou na límci. Keď sme sa usadili, do ticha autobusu som sa spýtal: „Mamička, z čoho je táto kožušinka?“ Odpovedala, že z umelého vlákna. Ja jej vravím: „Neklam! Babka povedala, že je to určite z kozy.“ A bolo veselo.Inokedy som čakal v meste na poliklinike v plnej čakárni s babkou na vyšetrenie. Vykukla sestrička, aby pozvala dnu ďalšieho. Ja som vtedy na ňu zvolal: „Doktorka! Nesieme vám klobásu!“ Babka ma zahriakla: „Ticho, neklam tašku som zabudla doma.“ A ja jej: „Ty klameš, máš ju v tejto, môžem ukázať...“ Takže deťom hlavne neklamte.
(Richard Stručka)
Účes od sestry.
Foto: archív Z. VážanovejKadernícke umenie trénovala na sestre
Bolo to asi pred 2 rokmi, keď som mala 2 dcérky a tretiu na ceste. Chystala som obed v kuchyni, moje princezné boli vedľa v izbe. Zrazu som si uvedomila podozrivé ticho a vzápätí počula: „No, uvidím, čo na to povie mamina.“ Rýchlosťou blesku som bola na pri nich a videla, ako staršia ostrihala mladšiu dcérku ružovými kvetinkovými nožnicami. Staršia sa obhajovala, že sestra prišla za ňou, či by ju neostrihala a ona len súhlasila... Musím povedať, že na jednej strane hlavy sa jej to celkom podarilo, na druhej to bolo kostrbaté, dlhé, krátke, tak sme museli ku kaderníčke. No staršia dcérka chce byť dodnes kaderníčkou – strihať, vytvárať účesy a „vylupovať lupiny“.(Zuzana Vážanová)
