Rozumieme si, hoci nevieme, čo je klietka a čo velbloud.
Foto: Shutterstock.comNie je vôbec pravda, že české deti už slovenčinu vôbec neovládajú, hoci faktom je, že slovenské sú v češtine predsa len zbehlejšie, pretože sa k nim častejšie dostávajú české knihy a viac pozerajú českú televíziu. České deti test urobili na 58 percent, slovenské na 78 percent, čo sa však dalo tak trochu čakať. Odpovedalo päť českých a päť slovenských detí. Zatiaľ čo slovenské deti mali celkovo jedenásť nesprávnych odpovedí, české dvadsaťjeden. Aj tak je to ale dobrý výsledok.
Chceli sme vedieť, či české deti poznajú význam desiatich slovenských slov a tie isté slová len v češtine sme predložili našim deťom. Boli to: mačka (kočka), ťava (velbloud), čučoriedka (borůvka), robiť (dělat), raňajky (snídaně), stolička (židle), slivka (švestka), nohavice (kalhoty), topánky (boty) a klietka (klec).
Klec, švestka a velbloud sa slovenským deťom zdali najťažšie. S väčšinou problém nemali, pri týchto sa však zháčili najčastejšie a neraz márne hádali správny výraz.Najťažším slovkom bolo klec, nepoznali ho traja z piatich opýtaných. „Čo je to klec?“ pýtal sa 17-ročný Bratislavčan Patrik Mihale, ktorý inak sypal z rukáva bez zaváhania všetky slovíčka. Češtinu počúva prakticky denne – či už vo filmoch alebo v pesničkách – nových i tých starších.
„Čakaj, mám to na jazyku. To je... To je...,“ takto zhodne a nezávisle na sebe reagovali na klec 14- ročná Prešovčanka Sophia Polak a 16-ročná Juliana Dluhošová zo Spišského Hrhova. Nájsť správny význam trvalo Juliane dlhšie. „Oné, ja viem... Nie búdka, bože, jak sa to povie... Búdka... Panebože... Klietka!“
Problémy robili aj velbloud a švestka. „To som nikdy nepočul,“ spontánne zahlásil pri velbloudovi 11-ročný Matúš Neila z Medzilaboriec. „Veľryba,“ tipovala zasa Sophia.
Obaja mali problém aj so švestkou. „Čo ja viem?“ reagoval Matúš. Slivky však pozná, neraz ich dedovi v záhrade pomáha zbierať. Z ďalších slovíčok nevedel preložiť ešte borůvky. „Neviem, brusnice?“ Kalhoty mylne nazval teplákmi a potom už vedel všetko.
„Švestka, švestka... švédske stoly,“ strieľala pri slivkách z brucha zasa Sophia. Mladá lyžiarka z Prešova, ktorá väčšinu roka trávi na svahoch, s češtinou často do kontaktu neprichádza. Ešte tak na pretekoch a nejakých sústredeniach, ak sú tam náhodou aj naši susedia. Češtine však rozumie. Z testovaných slovíčok nepoznala potom už len židle. „Neviem, fúú.“
Juliana si ešte nevedela spomenúť, aké jedlo je snídaně. „To nie je obed... Večera? Raňajky? Rozmýšľam, ako to ide za sebou...“ Správne poradie jedál napokon našla. Test ahojmama.sk nepovažovala za príliš ťažký. „Čeština mi je blízka, mám pár českých kamošov no a raz som tam bola,“ prezradila. Poslednou testovanou Slovenkou bola 14-ročná Sára Szitáriová z Levoče. Tá poznala význam všetkých desiatich slov.
České slová, ktoré slovenské deti nevedeli, prípadne pri nich váhali:
Klec – traja
Švestka, Velbloud – dvaja
Borůvka – jeden nevedel, jedna si nebola istá
Židle – jedna nevedela
Snídaně – jedna hádala
A ako odpovedali české deti?
Najväčšie problémy im robili slová klietka či topánky. Slovo topánky im pripomínalo uhlíky do krbu, copíky či topinky, klietka zasa kytičku či klientku. Väčšinu slovíčok však ovládali, niektoré deti dokonca vedeli, čo je ťava a čučoriedku zvládli s prehľadom. Pre väčšiu autenticitu sme nechali ich odpovede v materskom jazyku.
Štěpánek (hore) a Bertík Nebuloni
Foto: archív Lucie ŠifaldovejŠtěpánek Nebuloni (11) s pomocou svojho brata Bertíka (9), Brozany nad Ohří
Mačka. Hele, to mi říká Honza, to je slovensky kočka.
Ťava. Teď si nemůžu vzpomenout, nevím. (Brat radí: To vím, ale taky si nemůžu vzpomenout.)
Čučoriedka – borůvka.
Robiť – dělat.
Raňajky? Nevím, mašle? (Brat radí: To jsou banány.)
Stolička. No stolička. (Mama chlapcov: Myslel stoličku na sedání, máme takovou po babičce a říkáme jí stolička.) Odpoveď sme uznali.
Slivka – meruňka (marhuľa), ne, meruňka ne, teda bluma (plod podobným slivkám) nebo švestka.
Nohavice – stejné jako u nás, nohavice (V češtine sa nohavice povedia kalhoty, ale ich ľavá a pravá časť je práve nohavicou. Uznávali sme len odpoveď kalhoty.) (Brat radí: Noha, teda kalhoty.)
Topánky – copánky (Brat: Topinky.)
Klietka. To já nevím.
Hynek Hemola so svojím psom Rozou, ktorá je slovenského pôvodu, do rodiny prišla z organizácie Tul/k/áčik.
Foto: Jitka HemolováHynek Hemola (10), Kunice
Mačka je kočka.
Ťava? Pes? Nevím. Cože, velbloud? To jsem věděl!(Poradila mama, odpoveď sme neuznali.)
Čučoriedka je borůvka.
Robiť – dělat.
Stolička. No stolička (zub), vlastne ně… to bude židle.
Slivka? Slivovice! (Mama: To asi ne, Hýňo, ale nejsi daleko, vyrábí se z toho ta slivovice). Aha, tak blumy! Teda švestky.
Nohavice – kalhoty.
Topánky – topinky?
Klietka. To nevím.
Anička Ščučková
Foto: Jitka HložkováAnička Ščučková (10), Litoměřice
Mačka je máma.
Ťava táta.
Čučoriedka sestra.
Robiť je dělat.
Raňajky. Nevím, něco ranního?
Stolička je židlička.
Slivka je ovoce, švestka.
Nohavice je nohavice (odpoveď sme neuznali).
Topánky jsou copánky.
Klietka je klientka.
Hana Kimmerová (11), Čížkovice
Mačka je kočka.
Ťava znamená tráva.
Čučoriedka je borůvka.
Robiť je dělat.
Raňajky jsou brambory.
Stolička je židle nebo stolička (zub).
Slivka je švestka.
Nohavice jsou kalhoty.
Topánky jsou boty.
Klietka je kytka.
Nela Petříková (13), Litoměřice
Mačka je kočka.
Ťava je velbloud (čuduje sa, že to vie).
Čučoriedka je borůvka.
Robiť. Jako dělat asi.
Raňajky bude něco s ránem. Snídaně (po chvíli váhania).
Stolička je buď židle nebo zub.
Slivka je slivovice.
Nohavice je nohavice (jedna časť nohavíc, odpoveď sme neuznali), je to stejný jako u nás. Ale možná je to podkolenka.
Topánky nevím, možná jsou to uhlíky v krbu.
Klietka nevím.
