Ždiar, goralská obec.
Foto: Anna ŠifaldováŽdiar leží pod severnými svahmi Belianskych Tatier a na južných stráňach pohoria Spišská Magura. Tiahne sa päť kilometrov údolím Bieleho potoka a žije v ňom 1 300 obyvateľov.
Legenda o vzniku obce hovorí, že na mieste dnešnej obce pálievali kedysi ľudia drevené uhlie. Jeden z uhliarov si tu postavil malú drevenicu, ktorej jediné okno obrátil tak, aby mu do izby v noci svietila hviezda zornička. Miesto sa zapáčilo aj ďalším ľudom, a tak zakrátko k chalúpke pribudli ďalšie. Osadu pomenovali Zor a z toho názvu mal vzniknúť dnešný Ždiar.
Faktom je, že prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1590, predpokladá sa však, že reálne vznikla na začiatku prvej polovice 16. storočia. Je tak najstaršou tatranskou obcou. Obývali ju pastieri, drevorubači i uhliari. Intenzívnejšie osídlenie začalo v 17. storočí a malo rozptýlený charakter.
Ždiar tradične obývali gorali, čo bola etnická skupina žijúca na územiach viacerých štátov, od konca 18. storočia sa však u nás sami začali považovať za Slovákov. Typické pre ne je nárečie majúce korene v poľštine a tiež folklór prejavujúci sa jedinečnou ľudovou hudbou i bohatými krojmi. Pre ždiarskych goralov sú charakteristické kroje s motívmi zvierat a živočíchov žijúcich v okolí obce a v Belianskych Tatrách.
Ždiar, v pozadí Ždiarska vidla a Havran (zľava).
Foto: Michal ŠifaldaJedinečná ľudová architektúra
Pravidlá typickej ždiarskej usadlosti, ktorých aj dnes môžete v obci obdivovať desiatky, boli v minulosti pevne dané. Uzavretý štvorcový dvor, okolo neho hospodárske budovy spojené s obydlím, pričom jeho čelo smerovalo k Belianskym Tatrám. Obytná časť mala len jednu miestnosť, bez komína, dym unikal von cez škáry v streche. Typickými farbami, ktorými si obyvatelia svoje domy zdobili, bola modrá a červená. Modrá našla využitie medzi brvnami v obytnej časti usadlosti, červená zas na okenných rámoch. Ľudová architektúra je sústredená najmä do dvoch oblastí, hľadajte ju v časti obce Antošovský vrch a Blasčatská dolina.Viac o ľudovej architektúre sa dozviete v Múzeu Ždiarsky dom. Je to pôvodná zachovalá usadlosť, ktorá ponúka prehliadku obytnej aj hospodárskej časti, návštevníci si tu môžu pozrieť ukážky krojov, remesiel a zoznámia sa aj s ľudovými zvykmi. Ždiarsky dom je momentálne otvorený od pondelka do soboty od desiatej do štvrtej a v nedeľu od jednej do piatej. Vstupné dospelý 2,50 eura, dieťa 1,50 eura, rodinný lístok šesť eur. Možnosť obliecť sa do goralského kroja, stojí to sedem eur pre jednu osobu.
Pod mrakom.
Foto: Anna ŠifaldováNádherné okolie
Ždiar ponúka veľké množstvo príležitostí na vysokohorskú turistiku, napríklad výlet do Monkovej doliny a ďalej na Kopské sedlo v Belianskych Tatrách. Ďalšou možnosťou je navštíviť neďalekú Bachledovu dolinu s chodníkom v korunách stromov, detským areálom či bobovou dráhou. Krásne Jezerské jazero v tyrkysových odtieňoch nájdete blízko obce Jezersko, z Bachledovej doliny sa sem dostanete po náučnom chodníku vedúcom hrebeňom Spišskej Magury. V tomto pohorí leží aj obec Osturňa, ďalšia jedinečná ukážka ľudovej architektúry.Milovníci kvapľov určite radi navštívia Beliansku jaskyňu. Do pozornosti sa tlačí i náučný chodník Belianske lúky, najväčšie zachované slatinné rašelinisko na Slovensku.
Blízko Ždiaru leží ďalšia nádherná tatranská obec Tatranská Javorina so zámočkom Hohenlohe a s dreveným kostolom svätej Anny, odkiaľ si môžete naplánovať ďalšiu tatranskú turistiku, napríklad do Javorovej doliny alebo si prejdite náučný chodník dolinou Zadné Meďodoly.
Zo svahov Spišskej Magury.
Foto: Michal ŠifaldaČo by kameňom dohodil je Poľsko, mesto Zakopané tiež čaká na návštevu. Milovníci lyžovania určite využijú lyžiarske stredisko Ždiar – Strednica. A ak sa vám práve nechce chodiť na túry ani lyžovať, postačí nájsť si miesto s pekným výhľadom a obdivovať priamo zo Ždiaru dva najvyššie končiare Belianskych Tatier - Ždiarsku vidlu (2 142 metrov) a Havrana (2 152 metrov).
Kazom na kráse Ždiaru sú azda len nové ubytovacie zariadenia, ktoré sa do nášho prostredia príliš nehodia a pripomínajú skôr alpské horské chaty. Pôsobia cudzorodo a vôbec nepasujú k malebným chalúpkam. Škoda, že sa ich výstavba umožnila, Ždiar tak trochu stratil zo svojej jedinečnosti.
Malebný Ždiar.
Foto: Michal Šifalda
Ždiar.
Foto: Anna Šifaldová
