Jana Kirschner a Štefan Štec majú okrem duetu Láska neumiera spoločné aj to, že ich deti rastú v dvojjazyčnej domácnosti.
Foto: archív Š. Šteca, TASR, koláž PRAVDA/Monika MolnárováMisha so svojimi dcérami komunikuje v angličtine, aby si ju osvojili na úrovni blízkej materinskému jazyku, Štefan Štec zasa chce, aby jeho dvaapolročný syn nezabudol na svoj rusínsky pôvod a ovládal tento jazyk svojich predkov.
Aj preto s ním doma už od jeho narodenia hovorí výlučne po rusínsky, kým jeho manželka Dušana slovensky. A hoci ide o blízke jazyky, nie je to také ľahké, ako by sa zdalo, čo teraz priznáva samotný spevák. „Vôbec to nie je také jednoduché, ako som si myslel... Ak ho človek chce naučiť jazyk v správnom znení, je to riadna fuška“ konštatoval nedávno na svojom instagramovom profile. „Neustále prepínať medzi jazykmi, na manželkou tak, na syna onak, vyhodnocovať situáciu, ktorý jazyk zvoliť, opravovať, spomínať si na slovíčka, aby z toho nebola zlátanina, snažiť sa, aby rodinní blízki, ktorí ovládajú daný jazyk, k nemu smelo hovorili atď. Celkom robota.“
A malý Riško? Ten úskalia oboch rečí nerieši, ide si svojou cestou, ako sa mu hodí, občas vytvorí aj novotvary. Čo na tom, že nezmyselné, hlavne, že si rozumieme, nie?
Naposledy to bolo „chočem“, ako zlúčenia slovenského „chcem“ a rusínskeho „choču“. „Tato chočem ďus!“ Nech sa páči!
Novotvary pozná aj Misha
Štefan Štec na narodil a vyrastal v Košiciach, jeho rodičia sú Rusíni a doma nehovorili inak ako rusínsky. „Vonku sme automaticky prepínali do slovenského jazyka a musím sa priznať, že som niekoľkonásobný účastník Hviezdoslavovho Kubína. Takže so slovenským jazykom som problém nikdy nemal. Dnes som zato vďačný,“ povedal. Ako však dodal, až teraz, keď je sám v úlohe rodiča – jazykového učiteľa, si uvedomuje, že to, čo dostal od rodičov, nie je vôbec samozrejmosť, ale naopak. Dokonca rozumie, že nie každý rodič, hoci sa o dvojjazyčnosť doma snaží, to napokon aj zvládne. „Čím viac sa jazyky podobajú, tým je to ťažšie,“ uzavrel.Speváčka a fotografka Misha, ktorá v minulosti robila aj tlmočníčku, v rozhovore pre ahojmama.sk pred časom povedala, že dcéry do angličtiny netlačí, že si v podstate vyberajú samé, čo a ako chcú povedať. Dbala však na to, aby hovorili celú vetu v angličtine. Teda nie Where are my topánky? ale Where are my shoes? (Kde sú moje topánky?) Aj u nich, podobne ako u Štecovcov, vznikali milé novotvary, anglicko-slovenské. „Napríklad náš škrečok je taký „kjútko“ - z anglického výrazu „cute“, čo znamená „milý“ alebo „zlatučký“,“ povedala Misha.
Mishine dvojičky a ich „kjútko“ pred dvoma rokmi:
Najlepšia je prirodzenosť
Odborníci sa zhodujú, že v prípade najmenších detí nie je cielená výučba druhého jazyka potrebná, dokonca môže byť nežiaducou záťažou. Je však dobré, ak sa dieťa s druhým jazykom zoznamuje nenútene, prirodzenou formou – čiže presne tak, že každý z rodičov rozpráva s deťmi svojou rodnou rečou.„Aj keď sa môže niekomu zdať, že deti zaostávajú, pretože v každom z jazykov ovládajú menej slov než ich vrstovníci, ktorí doma rozprávajú len jedným jazykom, nie je to tak. Deti majú rovnakú slovnú zásobu, akurát na niektoré výrazy majú pomenovania v jednom jazyku, a na iné v tom druhom,“ vysvetlila pre ahojmama.sk prekladateľka a lektorka Eva Chalupecká s tým, že ak sa dieťa naučí nejaký výraz napríklad naučí v angličtine, nemá dôvod učiť sa ho ešte raz, v inej reči. Často sa potom stáva, že deti vety kombinujú jedným aj druhým jazykom – presne ako Mishine dvojičky – Where are my topánky?
Takže: Dieťa vo viacjazyčnej rodine môže len získať. Oplatí sa vytrvať, aj keď je to niekedy náročnejšie.
