Kristína Peláková patrí dlhodobo medzi najobľúbenejšie speváčky na Slovensku.
Foto: archív K. PelákovejAko by ste sa charakterizovali ako rodič?
Asi ako milujúci rodič, ktorý neustále v rodičovstve objavuje niečo nové a spoznáva veľakrát práve samého seba.
Podľa koho/čoho ste vybrali dieťaťu meno?
Raz som sa tuším niekde ešte predtým, než som bola tehotná, stretla s menom Radovan a bolo mi veľmi sympatické. A keď som sa počas tehotenstva dozvedela, že čakám chlapčeka a zamýšľala som sa nad menom, hneď mi napadlo práve toto, Radovan. S Mariánom (manželom) sme si ešte pozreli ďalšie chlapčenské mená a keď sme prišli k menu Radoslav, tak to bolo úplne jasné (smiech).
Kristína a jej syn Radko sa spolu radi smejú.
Foto: archív K. PelákovejTo sa stalo už niekoľkokrát. Cítim, že je veľmi dôležité povedať svojmu dieťaťu „prepáč“, rovnako ako je dôležité povedať mu aj „ďakujem ti“. Keď som sa ospravedlňovala, bolo to v rôznych situáciách, napríklad keď som bola unavená po prebdenej noci, stratila s niečím trpezlivosť a zvýšila hlas v nevhodnú chvíľu. Vtedy som mu povedala: „Prepáč, Radko, som veľmi unavená a nechcela som ti to takto povedať.“
Akú z vašich vlastností vidíte vo svojom dieťati?
Tu som sa musela dlhšie zamyslieť a mala som dojem, že ani neviem, či vidím na ňom nejakú moju vlastnosť... Ale možno predsa len, neviem či sa to dá nazvať vlastnosť, no mám dojem, že má v sebe, tak ako ja, veľa radosti a rád sa smeje.
Vaša najobľúbenejšia spoločná činnosť?
Myslím, že v tomto období prichádzajúceho leta máme obidvaja radi byť vonku, hrať sa na záhrade alebo ísť na prechádzku, počas ktorej sa zastavíme na zmrzlinu (úsmev).
V čom je vaše dieťa lepšie ako vy?
Všímam si a obdivujem na ňom tu spontánnosť, ľahkosť, živelnosť, nebojácnosť, spoločenskosť. Učím sa pri ňom tak veľa a objavujem a spoznávam na sebe veci, ktoré som mala trochu akoby zatvorené. On mi tie „dvere“ pootvára a ukazuje v mnohých veciach nový pohľad na svet a život.
Čím vás dokáže dieťa najviac vytočiť?
Áno, stáva sa, že sa nechám vytočiť, ale už viem, že keď sa cítim dobre, tak mám nad všetkým nadhľad a nevytočím sa, len sa pousmejem. No akonáhle sa necítim komfortne, tak ma, samozrejme, dokáže vytočiť akákoľvek blbosť.
