Eva Šarkozyová s dcérkou Elou
Foto: archív Evy ŠarkozyovejČo ma naučili moje deti?
Deti ma naučili mnohému, okrem uvedomovania si vlastnej nedokonalosti najmä rešpektu a radosti z jedinečnosti každého človeka. Po každom pôrode (bolo ich šesť) som bola nanovo užasnutá vždy novou a nádherne dokonalou oriģinalitou toho krehkého stvorenia. Učí ma to neporovnavať, nehodnotiť, neposudzovať... Každý sme originál s vlastným batohom génov a minulosti, kráčajúci do jedinečnej budúcnosti. A moja originálna „downíčka" ma špeciálne učí odpúšťať a milovať bez podmienok, a prejavy tejto lásky neskrývať a neodkladať na neskôr.
V čom im chcem ísť vzorom?
V tom, že morálne hodnoty a ľudskosť sú stále v móde, i keď sa v dnešnom svete až tak nenosia. A napriek tomu alebo najmä preto túžim, aby to videli na mne. Túžim, aby pochopili, že milujúce vzťahy sú viac ako dobrý výkon v čomkoľvek.
Čím ma rozosmejú?
Na Eli sa smejem, keď sa snaží udobriť dvoch rozhádaných bratov: Povedz prepáč! Vtedy sa často zasmejú aj oni a hádka sa stane menej napätou. Alebo keď v nenápadnej chvíli vyhádže pol skrine, aby našla dokonalé šaty, a tajne si s riasenkou „vymaľuje" kruhy pod očami, i nad očami.
Mama a dcérka
Foto: archív Evy ŠarkozyovejČo s nimi najradšej robím?
Rada im čítam večer pred spaním, v lete s nimi rada chodím von do záhrady, niekedy len tak oberať maliny, niekedy ich zapojím do starostlivosti o záhradu. Niektorí sú ešte vo veku, že pomáhajú radi. Keď boli starší menší, veľa sme spolu tvorili, maľovali, to má bavilo... S Eli si často užívame aj spoločné varenie či pečenie.
Akú radu do života im chcem dať?
Že láska je jediná hodnota, pre ktorú sa oplatí žiť. Možno to znie ako klišé, ale túžim po tom, aby to moje deti pochopili, a neuprednostňovali napríklad vzdelanie, kariéru, hmotné veci pred milujúcimi vzťahmi.
Ela so súrodencami
Foto: archív Evy ŠarkozyovejČo by som na sebe ako rodičovi chcela zlepšiť?
Aby som tú radu deťom vedela naplno žiť. Aj ja sa často naháňam za nedôležitým a potom zabúdam alebo nemám síl prejavovať lásku, užívať si radosť z prítomnosti blízkych... Chcela by som mať aj v napätých chvíľach pokoj v srdci a nadhľad.
K čomu chcem deti viesť?
Aby objavili v sebe to jedinečné, čo dostali do vienka, čo najviac to rozvíjali, a potom tým obohacovali tento svet.
