Moruša skvelo chutí a prospieva zdraviu.
Foto: Shutterstock.comNa našom území sa nachádzajú dva základné druhy moruší, biela a čiernu. Moruša biela má väčšie zastúpenie, pretože je menej náročná na pestovanie. Napriek označeniu biela majú jej plody žltkasté, fialové alebo až čierne sfarbenie.
Moruša čierna sa považuje za vzácnejšiu. Je to dlhoveký strom dorastajúci až do výšky osem metrov. „Plody dozrievajú postupne od júla až do septembra. Kým sú plody červené, vyznačujú sa vysokou kyslosťou, ale v úplnej zrelosti sú sladké, s veľkým množstvom krvavo-červenej šťavy,“ informuje bratislavský Regionálny úrad verejného zdravotníctva.
Odkiaľ presne moruša čierna pochádza, sa nevie, avšak dnes sa najviac pestuje v Sýrii, Libanone či Izraeli. Už v staroveku sa dostala do Grécka a následne do celej stredomorskej oblasti. Jej história je spojená so šírením hodvábneho priemyslu v oblastiach Orientu, keďže listy moruše sú jedinou potravou priadky morušovej, ktorá hodváb produkuje.
„Už v starom Ríme sa moruša používala ako liek. Naši predkovia ju sadili popri cestách a do viníc, kde slúžila ako osvieženie pre pocestných a vinohradníkov, preto je ľudovo nazývaná aj viničná alebo drevnatá jahoda. Ľudovo sa plodom moruše čiernej tiež hovorí stromové maliny,“ popisuje úrad.
Šťava i čaj
Zdravotné účinky moruše čiernej sú všestranné, pričom pre zdravie môžeme využiť hlavne plody, ale aj listy. „V plodoch moruší sa nachádzajú vitamíny C, E, vitamíny skupiny B, betakarotén aj dobre stráviteľná vláknina. Ukrývajú v sebe tiež viacero minerálnych látok – železo, horčík, vápnik, fosfor, no najvýznamnejší obsah tvorí draslík," vymenúva pozitíva Katarína Blažová z Poradne zdravia bratislavského Regionálneho úradu verejného zdravotníctva.Už sto gramov plodov zabezpečí 200 miligramov draslíka, ktorý je dôležitý pre srdce. „Jeho nedostatok sa môže prejaviť únavou, srdcovými arytmiami a zvýšeným krvným tlakom," hovorí odborníčka. Ďalšou účinnou látkou je antioxidant resveratol, ktorý pomáha udržať pružnosť ciev a prítomný karotenoid zea-xantín zasa znižuje oxidačný stres očných buniek a tým bráni degradácii očnej sietnice.
Šťava z plodov má antibakteriálne účinky, využíva sa napríklad pri zápale hrdla, podporí imunitný systém, má mierne laxatívny účinok, preto môže pomôcť aj pri zápche a plynatosti.
Z morušových listov si môžete pripraviť lahodný čaj, ktorý má protizápalové účinky, pomáha pri kašli, podporuje trávenie, priaznivo pôsobí na metabolizmus glukózy, upokojuje nervový systém a zmierňuje stavy úzkosti.
Plody moruše možno využiť na výrobu džemu, lekváru, sirupu, tinktúry alebo dobre poslúžia v koláčoch, zákuskoch či tortách. Známe a vzácne je tiež morušové víno, vinum moratum, ktoré vyrábali už starí Rimania.
Po stopách čiernych moruší
Moruša čierna nie je na Slovensku veľmi rozšírený strom, najviac sa ich nachádza v obci Pukanec v okrese Levice, na južnom úpätí Štiavnických vrchov. Ak chcete s deťmi zažiť niečo netradičného, vyberte sa 3,3 kilometra dlhý náučný chodník vedúci z Pukanca a vracajúci sa tiež do tejto dediny. Moruše dozrievajú v júli, ale konzumovať ich možno len tam, kde to nie je zakázané. Zaujímavosťou je, že moruša čierna sa vyskytuje iba v lokalitách, kde kedysi rástol či stále rastie vinič, preto i trasa vedie viničnou cestou a vinohradmi. Nevie sa, kto v okolí Pukanca s výsadbou moruší začal, ale isté je, že v roku 1988 boli vyhlásené za chránený prírodný výtvor.
Moruša čierna nie je na Slovensku veľmi rozšírený strom, najviac sa ich nachádza v obci Pukanec v okrese Levice, na južnom úpätí Štiavnických vrchov. Ak chcete s deťmi zažiť niečo netradičného, vyberte sa 3,3 kilometra dlhý náučný chodník vedúci z Pukanca a vracajúci sa tiež do tejto dediny. Moruše dozrievajú v júli, ale konzumovať ich možno len tam, kde to nie je zakázané. Zaujímavosťou je, že moruša čierna sa vyskytuje iba v lokalitách, kde kedysi rástol či stále rastie vinič, preto i trasa vedie viničnou cestou a vinohradmi. Nevie sa, kto v okolí Pukanca s výsadbou moruší začal, ale isté je, že v roku 1988 boli vyhlásené za chránený prírodný výtvor.
