Mohyla Milana Rastislava Štefánika na Bradle.
Foto: Gabriela BachárováCentrami kraja sú mestá Myjava, Brezová pod Bradlom a Stará Turá. V ich okolí nájdete pokojnú zvlnenú krajinu, kde sa lesy striedajú s lúkami, poľami a osamelými ľudskými sídlami. Je to región, kde sa odohrávali významné historické udalosti, so zbraňou v ruke sa tu v polovici 19. storočia bojovalo za práva Slovákov a narodil sa tu aj najväčší Slovák Milan Rastislav Štefánik.
1. Mohyla Milana Rastislava Štefánika na Bradle
Turistický hit regiónu číslo jedna a vynikajúca príležitosť, ako deťom priblížiť slovenskú históriu. Vedeli ste, že mohyla na vrchu Bradlo nad Košariskami bola dokončená až v roku 1928, teda deväť rokov po smrti najvýznamnejšieho Slováka, spoluzakladateľa Československa Milana Rastislava Štefánika? Dovtedy na tomto mieste ležal len v jednoduchom hrobe. Až niekoľko rokov po smrti generála sa podarilo dať dohromady sumu nevyhnutnú na stavebné práce.Zaujímavá je aj samotná stavba. „Obklad mohyly je zo spišského travertínu, jadrá múrov i pylónov z betónu. Travertín ťažili v kameňolome Dreveník (na Spiši – pozn. red.), kde ho opracovali na kvádre, ktoré na Brezovú pod Bradlom dopravovali železnicou. Ešte pred stavbou mohyly vybudovali cestu na Bradlo, potrebnú k doprave materiálu,“ popisuje Matúš Valihora, riaditeľ múzea architekta Dušana Jurkoviča, ktorý mohylu postavil.
„Presne v strede staveniska zostával hrob Štefánika a talianskych letcov. Do hrobky mohyly boli ich pozostatky preložené 21. apríla 1928. Jurkovič z dôvodu úcty navrhol hrobku uzatvorenú a osobne dohliadol na zamurovanie vstupu do nej,“ približuje zaujímavosti Matúš Valihora. Do hrobky sa tak nedá dostať, pretože nemá žiadny otvor. Štefánik odpočíva naozaj v pokoji.
Kraj v okolí Košarísk, rodiska Milana Rastislava Štefánika.
Foto: Gabriela Bachárová2. Múzeum Milana Rastislava Štefánika na Košariskách
Na evanjelickej fare na Košariskách, kde sa Milan Rastislav Štefánik v roku 1880 narodil, sa dnes nachádza jeho múzeum. Nájdete v ňom veľa osobných predmetov politika: stôl či skriňu z jeho parížskeho bytu, kufor, ktorý si sám navrhol, suveníry z početných ciest po celom svete či jeho vojenskú uniformu. Určite vás prekvapia jej malé rozmery, Štefánik meral totiž len 162 centimetrov. Tragický pád lietadla, pri ktorom Štefánik v roku 1919 zahynul, pripomína ďalší exponát, šabľa, ktorú drsný náraz o zem ohol o takmer 90 stupňov. Cenná je aj vojenská košeľa, ktorú mal v osudný moment politik na sebe. Nielen deti určite zaujme aj veľký model nešťastného lietadla visiaci zo stropu.
Múzeum Milana Rastislava Štefánika na Košariskách.
Foto: www.muzeum.sk
Šabľa, ktorú ohol náraz lietadla o zem, a ďalšie predmety z lietadla, ktorým Štefánik havaroval.
Foto: Gabriela Bachárová3. Múzeum Dušana Samuela Jurkoviča v Brezovej pod Bradlom
Staviteľom mohyly je významný slovenský architekt Dušan Jurkovič, ktorý má v Brezovej pod Bradlom od minulého roka svoje vlastné múzeum. „Na Slovensku je to prvé múzeum venované architektovi Jurkovičovi. Pripomína ho v mieste, v ktorom vyrastal, v ktorom je pochovaný a v ktorom existuje sedem jeho diel, vrátane toho najznámejšieho – Mohyly M. R. Štefánika na Bradle,“ hovorí riaditeľ múzea Matúš Valihora. „Prostredníctvom svojej expozície, využívajúcej i moderne digitálne technológie, prístupné mladej generácii, múzeum predstavuje Jurkovičov život i dielo a minulosť Brezovej pod Bradlom,“ dopĺňa. V múzeu sa dozviete viac aj o kopaničiarskom kraji, jeho histórii či ľudovej architektúre.Návštevníkov snáď najviac zaujme prierez Štefánikovej mohyly, z ktorého zistia, kde velikán v mohyle presne leží. A možno ich prekvapí informácia, že jeho srdce a mozog sú v hrobke uložené zvlášť. Štefánikovi ich vybrali počas pitvy po tragickom páde lietadla, ktorým sa vracal do rodnej krajiny.
V Múzeu Dušana Samuela Jurkoviča nájdete aj prierez mohylou Milana Rastislava Štefánika na Bradle.
Foto: Múzeum Dušana Samuela Jurkoviča4. Kopaničiarska ovocno-destilátová cesta
O kopaniciach sa vraví, že sú krajom slivkových samôt. Pestovanie ovocných stromov je pre región naozaj typické. Vysádzať sa začali, aby sa po vyklčovaní lesov v pôde lepšie udržala voda. V kraji sa tradične pálili vynikajúce domáce pálenky, a to nielen slivovica, ale napríklad aj čerešňovica, marhuľovica či hruškovica. Po stopách tejto dávnej tradície sa môžete vydať, ak nastúpite na gastronomickú Kopaničiarsku ovocno-destilátovú cestu.Zavedie vás do trinástich miest, ktoré sú nejakým spôsobom spojené s ovocím. V Pestovateľskej pálenici v Brestovci pri Myjave sa zoznámite s postupom pri pálení a ochutnáte aj tradičné ovocné destiláty. Ďalšou zo zastávok je Gazdovský dvor na Turej Lúke, kde založili sušiareň ovocia. Pozriete si aj viaceré ovocné sady napríklad v Uhliskách pri Starej Myjave alebo na Košariskách.
Pestovateľská pálenica v Brestovci.
Foto: Regionálny produkt kopanice5. Vrch Veľká Javorina
Nádhernými bukovými lesmi sa prejdete, ak sa vyberiete na výlet na najvyšší vrch pohoria Biele Karpaty Veľkú Javorinu. Východzím bodom je mestečko Stará Turá, z ktorého budete po turistickej značke stúpať až do výšky 970 metrov nad morom. Na trase uvidíte všetko, čím je kopaničiarsky región charakteristický. Rozptýlené obydlia ležiace priamo pod hranicou lesa, lúky aj polia. Veľká Javorina je hraničným vrchom, z druhej strany sa budete pozerať na krásnu moravskú krajinu. Výhľad je z Veľkej Javoriny naozaj impozantný, pri dobrom počasí uvidíte aj Veľkú či Malú Fatru alebo Nízke Tatry.
Cestou na Veľkú Javorinu od Starej Turej, vrch v pozadí s televíznym vysielačom.
Foto: Gabriela Bachárová6. Minifarma pre deti v Lubine
Na úpätí Veľkej Javoriny sa nachádza zaujímavá zastávka hlavne pre deti. Farma sa špecializuje na miniatúrne formy zvierat, ale nielen na ne. Deti sa potešia miniovečkami, miniprasiatkami, minikoňmi, minioslíkom či minikravičkami, minisliepočkami či zdrobnenými kačičkami. Návštevníci môžu voľne prechádzať medzi väčšinou zvierat aj ich kŕmiť. Krmivo z ruky môžu podať nielen ovciam či koziam, ale napríklad aj srnke, čo len tak niekde nezažijú. Tiež si očešú oslíka, ktorému môžu dať aj masáž. Farma ponúka i možnosť povoziť sa na koníkovi.
Minifarma v Lubine je rajom pre deti, nakŕmiť si tu môžu zvieratká.
Foto: Gabriela Bachárová7. Gazdovský dvor na Turej Lúke pri Myjave
Vynikajúca ukážka ľudového bývania. Gazdovský dvor sa nachádza na mieste, kde v 18. storočí žila rodina Talčíkovcov. Návštevníci uvidia typické interiérové vybavenie bohatšieho kopaničiarskeho domu a získajú aj predstavu o tom, ako sa kedysi vykonávali poľnohospodárske práce. Zaujmú aj kopaničiarske kroje, ktoré vynikajú svojou jednoduchosťou.
Gazdovský dvor na Turej Lúke.
Foto: www.myjava.sk8. Čachtický hrad
Povinná zastávka v regióne. Čachtický hrad preslávený príbehom krvilačnej grófky Alžbety Báthoryovej prešiel pred pár rokmi náročnou rekonštrukciou, návštevníci, ktorí naň vyliezli dávnejšie v minulosti, ho tak možno ani nespoznajú. Okrem zakonzervovania hradnej zrúcaniny pribudlo v areáli aj občerstvenie, atrakcie pre deti a výstava ukazujúca históriu rodu Báthory.
Čachtický hrad.
Foto: Facebook Čachtického hradu9. Park miniatúr v Podolí
Keď budete v kopaničiarskom kraji, zájdite si aj do Parku miniatúr, ktorý sa nachádza v obci Podolie. V expozícii pod holým nebom je v súčasnosti umiestnených viac ako 80 modelov hradov, zámkov, kostolíkov, chát a rozhľadní a rodných domov významných osobností. Všetky modely sú postavené ako vedecké rekonštrukcie (uvidíte tak, ako vyzerali viaceré hrady predtým, ako sa z nich stali ruiny).
Park miniatúr v Podolí.
Foto: Facebook Parku miniatúr10. Hrad Branč
Rozľahlý hrad Branč môže niekomu pripomínať slávnejší Spišský hrad. Romantická zrúcanina kedysi silného hradu Branč sa nachádza v obci Pobranč. Vidieť je už z diaľky, vypína sa na kopci v tvare homole, celá scenéria je veľmi pôsobivá. Hrad vznikol v 13. storočí, koncom 17. storočia však začal chátrať. V období protitureckých bojov slúžil ako útočisko pre miestnych obyvateľov. Opustené ruiny hradu Turci ľahko dobyli a vypálili. Dnes slúži turistom, ktorí z neho majú krásny výhľad do okolitej krajiny.
Hrad Branč.
Foto: Facebook Slovenské správyPrečo kopanice?
Pre kopaničiarsky región sú typické rozptýlené obydlia, často na úbočiach hôr. Práve týmto osamelým sídlam sa hovorí kopanice. Zaujímavý je vznik názvu kopanice. Súčasná podoba regiónu vznikla klčovaním lesa, ktoré začalo už v 16. storočí. Pôdu však kvôli veľkým a silným koreňom vyrúbaných stromov nebolo možné obrábať pluhom, ale kopať namáhavo motykou. Práve preto názov kopanice. Pluh sa mohol použiť, až keď boli korene motykou vyťaté.
Pre kopaničiarsky región sú typické rozptýlené obydlia, často na úbočiach hôr. Práve týmto osamelým sídlam sa hovorí kopanice. Zaujímavý je vznik názvu kopanice. Súčasná podoba regiónu vznikla klčovaním lesa, ktoré začalo už v 16. storočí. Pôdu však kvôli veľkým a silným koreňom vyrúbaných stromov nebolo možné obrábať pluhom, ale kopať namáhavo motykou. Práve preto názov kopanice. Pluh sa mohol použiť, až keď boli korene motykou vyťaté.
