V takých nejakých podmienkach tam žili zranení partizáni v zime 1944/45.

Foto: Martina Petranová

Útočisko v zrube

Na druhý deň Nemci skutočne zaútočili a v boji padlo 21 partizánov. Evakuovaní ranení s ošetrovateľkami prežili, ale zostali v drevorubačskom zrube odkázaní sami na seba. Chýbali lieky i potraviny. V drsných podmienkach tam žili od decembra 1944 do februára 1945. „Hlavnými lekárskymi nástrojmi pri operáciách bol vreckový nožík, pílka, pinzeta a ihla,“ opisuje ťažké časy Oto Rozložník v knihe Krása v horách ukrytá.

Keď už bola situácia neúnosná, rozhodol sa ísť medik Bern pre pomoc do Zakopaného, kde už boli Rusi. „Záchrannej akcie sa ujala poľská horská služba, ktorej sa podarilo všetkých ranených aj s ošetrovateľmi prepraviť do Zakopaného. Nezomrel nik,“ pripomína Oto Rozložník.

Boj o každý meter

„Nikdy nezabudnem na ten mimoriadny prechod a na obetavosť poľských horolezcov z horskej záchrannej služby TOPR,“ spomínala jedna z ošetrovateliek Katarína Horská-Šimanová. „Ťažko ranených a nemocných sme dobre zabalili do prikrývok a naložili na topogány. Začal sa zápas o každý meter cesty cez hrebeň. Ani my zdraví sme nevládali ťahať svoje telo vo veľkom snehu a cez zľadovatený hrebeň. Dlhou podvýživou sme boli veľmi zoslabnutí. Poľskí záchrancovia vynaložili pre našu záchranu nadľudské úsilie. Boli to hrdinovia, ktorí si zaslúžia obdiv a úctu. Do Zakopaného sme prišli polozamrznutí a na smrť unavení, ale šťastní,“ opísala dramatické chvíle.

Jej výpoveď je zaznamenaná na pamätných tabuliach pri zrube, kam sa dá ísť pozrieť po príjemnej a nenáročnej turistickej trase.

V stopách partizánov

Východzím bodom je Chata Zverovka, ktorú Nemci vypálili, ale po vojne sa začalo s jej obnovou a chatár Štefan Šroba ju viedol až do polovice 60-tych rokov. Dnes je jednou zo štyroch roháčskych lokalít s koncentráciou cestovného ruchu.

Od smerovníka pri Chate Zverovka sa ide po upravenom chodníku popri plote cez lúku do lesa poniže chaty. Po prechode cez asfaltovú cestu prídete k rázcestiu pri pamätníku SNP, sú tam 3 drevené vyrezávané stĺpy. Modrá značka odbočuje k lyžiarskemu vleku, žltá vedie chodníkom k zrubu Partizánskej nemocnice, kde prežili vojaci ťažké dva mesiace.

Okrem zrubu tam nájdete spomínané pamätné tabule s výpoveďami niektorých účastníkov a fotografiami poľských záchranárov. Po prehliadke miesta odporúčame vrátiť sa tou istou cestou k chate, čo by malo celé trvať asi tak dve a pol hodiny. Odvážnejší a najmä fyzicky zdatní turisti sa môžu vydať aj po stopách horských záchranárov cez hrebeň do Zakopaného, avšak na vlastné riziko.

Dva cintoríny

S deťmi je istejšie vrátiť sa k chate a ísť si radšej pozrieť ešte partizánsky cintorín, kde je pochovaných 20 vojakov, ktorí padli v boji, o ktorom rozprával Edurard Trizuljak. Ale pozor, cintoríny sú v Roháčoch dva – jeden je symbolický cintorín pre obete a osobnosti Roháčov, druhý je partizánsky.

Partizánsky cintorín, národná kultúrna pamiatka z roku 1963 sa nachádza v Roháčskej doline v lokalite Zverovka. Nájdete ho neďaleko Zverovky pri ceste. Vedie popri ňom žltá turistická značka Látanou dolinou.

Symbolický cintorín obetí hôr, „Mŕtvým na pamiatku, živým na výstrahu,“ je zasa nad Chatou Zverovka na poľane Zverovka. Nádherné miesto, z ktorého je vidieť tri štvrtiny hrebeňa Roháčov, prejdete celé za hodinku.