Vitajte na Valoch!
Foto: Patricia PoprockáHradisko v Bojnej je ľahko prístupné a zároveň od parkoviska dostatočne vzdialené, takže pri jeho návšteve spojíte príjemné s užitočným – prehliadku i nenáročnú turistiku, ideálnu pre rodiny s deťmi.
Na vrchu Valy pri Bojnej bolo hradisko vybudované zhruba na koncu vlády veľkomoravského kniežaťa Svätopluka v 9. storočí. Ľudia tu normále žili, o čom svedčia odkryté základy domov zabudovaných do zeme s kamenným vykurovacím telesom, pivnice, sýpky, zásobné jamy, pece na chlieb či na sušenie obilia. Zistilo sa, že tu fungovali i remeselnícke, najmä kováčske dielne. Hradisko zaniklo násilne, zrejme maďarskými vpádmi. O posledných bojoch vypovedajú spálené obydlia a valy, šípy a úlomky iných zbraní, ktoré na mieste našli archeológovia.
Do zeme zahĺbená spodná časť obytnej stavby i s popisnou tabuľou.
Foto: Patricia PoprockáTúto históriu dnes približujú náučné tabule s fotografiami najvzácnejších objavov, a tiež novovybudované drevené obydlia, sýpky či prekrásna vstupná strážna veža, do ktorej sa dá ľahko dostať. Predpokladá sa, že po celom obvode hradiska stálo niekoľko podobných veží.
Všetko treba preskúmať. Drevené stavby, makety niekdajších budov, sú pre deti veľkým lákadlom.
Foto: Patricia PoprockáCelý kopec dýcha dávnou dobou a dokážete tam stráviť niekoľko hodín. Areál je pomerne veľký, z jedného konca na druhý to je 600 metrov, šírka dosahuje 300 metrov. V teplom počasí si možno posedieť i na lavičkách či na zemi a v duchu sa vrátiť stáročia dozadu. V zime možno obdivovať okrem samotného miesta i ticho lesa a príjemné výhľady z veže.
Pohľad na územie hradiska z veže pri vstupe.
Foto: Patricia PoprockáCesta k hradisku je jednoduchá. Za obcou Bojná treba ísť autom ešte niekoľko kilometrov. Kto chce, môže odstaviť auto už pri penzióne Ranč pod Babicou, kde sa možno najesť, prespať i prezrieť tamojší zverinec. Chovajú tam napríklad ťavy, lámy, pávy či hospodárske zvieratá. K valom je to však odtiaľ ešte dosť ďaleko, odporúčame preto zájsť autom ešte zo dva-tri kilometre a odstaviť ho na rázcestí pri značke zákazu vjazdu.
Od nej sú to k hradisku necelé štyri kilometre, širokou, pohodlnou pevnou cestou. Pre náročnejších turistov to môže byť trocha nudné, dajú sa však obdivovať okolité lesy, potôčik vinúci sa popri ceste a iné pekné prírodné úkazy.
Strom pavúk, spestruje cestu k hradisku.
Foto: Patricia PoprockáVšetko je veľmi dobre značené, zablúdiť sa nedá. Zaujímavé to začne byť pri chate, kde treba prejsť na druhú stranu potôčika (je tam mostík). Lesným chodníčkom sa šliape do kopca, vyššie a vyššie, až k týčiacej sa drevenej veži.
Deti však chytia motiváciu hneď za potôčikom – na kraji chodníčka stráži cestu prvý staroslovanský bojovník. Drevená socha so štítom a mečom, pri ktorej sa nemožno nevyfotiť. Ako kráčate vyššie, pribúdajú ďalší strážnici a deti ich v prírode nadšene hľadajú, ani nevnímajúc, že bežia do kopca.
Prvý strážca územia.
Foto: Patricia PoprockáRovnako pútavé je to pre detského návštevníka aj v samotnom hradisku. Najväčšou atrakciou je asi veža, svoje čaro však majú aj drevené domčeky a ďalšie stavby kúsok nad ňou. Všetko treba preskúmať, všade nazrieť, ako inak.
Pozerať je naozaj čo, a ak patríte k dobrým rozprávačom, určite si pred výletom zopakujte dejiny Veľkej Moravy. Na takomto mieste je priblíženie tejto etapy našich dejín ideálne, deti budú sústredene počúvať a určite si aj veľa zapamätajú.
Bratia Konštantín a Metod nemôžu chýbať.
Foto: Patricia PoprockáNa Valoch možno stráviť naozaj príjemný deň. Cesta k autu ubieha, ako to už na túrach býva, rýchlejšie. Za prehliadku by zrejme stálo aj múzeum Veľkej Moravy v Bojnej, to je však teraz pre pandémiu zatvorené. Cestou do Piešťan sa ale dá ešte zastaviť pri motoreste Čertova pec, kde je aj nádherná jaskyňa s rovnakým menom, obývaná ešte v praveku. Vstup do nej je voľne prístupný, je to skôr akýsi tunel v skale, ale veľmi pekné miesto.
Pri motoreste je tiež zverinec – v ohrade tam žijú srny, jelene, muflóny a prasiatka. Majte ale rešpekt – zvieratá nekŕmte a ak máte sebou svojho psa, nechajte ho radšej v aute.
Jaskyňa Čertova pec. Oplatí sa zájsť.
Foto: Patricia Poprocká
