Leto je ideálne obdobie začať sa otužovať.
Foto: shutterstockOproti ventilátoru považuje za vhodnejšie použitie klimatizácie. Podľa neho to však netreba preháňa, obe zariadenia totiž môžu v niektorých prípadoch uškodiť. Na pozore by sa mali mať najmä astmatici či alergici.
Pri ventilátore alebo klimatizácii je potrebné vyhnúť sa priamemu prúdeniu chladného vzduchu, aby sa predišlo zápalovým ochoreniam a takzvanému seknutiu. Správne nastavenie klimatizácie by sa malo pohybovať maximálne šesť stupňov Celzia pod teplotou, ktorú dosahuje okolitý priestor.
Dodal tiež, že ľudia dlhodobo pracujúci v klimatizovanom prostredí sú až 2,5-násobne náchylnejší na respiračné ochorenia. "Klimatizácia znižuje vlhkosť prostredia, čím vysušuje sliznicu dutiny nosa a úst, ktorá je preto náchylnejšia na baktérie, vírusy alebo plesne. Tie sa nachádzajú vo filtroch alebo voľne cirkulujú v ovzduší. Preto je vhodnejšie striedanie používania klimatizácie aspoň v hodinových intervaloch," povedal.
Pri ventilátore ide len o prúdenie vzduchu a v kombinácii s otvoreným oknom dochádza k víreniu prachových a peľových častí, ktoré sa dostanú cez nosovú sliznicu do dýchacích ciest. Pre alergikov či astmatikov to podľa Olšavského môže byť veľmi nepríjemné až nebezpečné.
Znižovanie telesnej teploty je podľa jeho slov účinné aj studenšou, nie však ľadovou sprchou. Aby sa predišlo šoku organizmu z náhleho poklesu telesnej teploty, voda pri sprchovaní by mala byť najviac o dva stupne Celzia chladnejšia ako teplota tela.
V prípade príznakov, ako sú výrazné potenie, červeň tváre, bolesti hlavy, dýchavičnosť, zvracanie až kolaps z prehriatia organizmu, treba začať s aktívnym ochladzovaním. "Vhodná je studená vaňa, sprcha či aspoň chladný mokrý uterák na hrudník, nutné je zabezpečiť zvýšené prúdenie vzduchu a doplniť stratené tekutiny. Ak príznaky do 30 minút neustúpia, treba vyhľadať lekársku pomoc," dodáva.
Pripomína tiež, že v horúcich dňoch treba redukovať svalovú aktivitu, dodržiavať pitný režim či konzumovať ľahšie jedlá, ovocie a zeleninu.
