Misha a jej dievčatá pri narodeninovej oslave.
Foto: MishaČo ma naučili moje deti
Moje deti ma naučili veľkej zodpovednosti a disciplíne. Naučili ma pokore, vďačnosti za mnohé dovtedy zdanlivo samozrejmé veci v živote. Naučili ma, že rodina je okrem zdravia to najcennejšie. Od ich narodenia som to ja. Niekedy mám pocit, že to predtým bol niekto nedokončený. Až ich príchodom som pocítila, že okrem predošlých poslaní na tejto Zemi, je mojím poslaním aj vychovať dve úžasné bytosti do tohto sveta a snažiť sa to urobiť čo najlepšie. A ešte ma naučili, že najväčšia bolesť je stúpiť na kocku z lega, že obri sú vlastne malinkí a že zemeguľa sa čoskoro zbabre, keď niečo neurobíme.
V čom im chcem ísť vzorom
Spolieham sa na tú nádhernú detskú túžbu stále opakovať po rodičoch. Tak im každodenne podsúvam moje milované činnosti, aby raz nepociťovali prázdnotu, aby vedeli naplno milovať. Vždy im hovorím pravdu prispôsobenú ich veku a schopnosti ju chápať, aby sa nikdy nenaučili klamať. Upratujem a pracujem aj pred ich očami, aby som im vryla do krvi základ pre život. Ale už čakám, kým sa im to tam aj vryje, aby som s tým mohla prestať, vyložiť nohy na gauč a nechať niekoho iného, nech to za mňa urobí.
Sestry Mia a Nala.
Foto: MishaČím ma rozosmejú
Vraj sa dieťa usmeje 400-krát denne. Mám teda už skoro 7 rokov 800 úsmevov každý deň. A ako bonus smiech na plné hrdlo pri hláškach typu: „Babí? A ty keď budeš stajá, tak Ťa vyhodíme do kontajneja? Jebo keď je niečo stajé, tak sa to vyhodí do kontajneja…“ - inak milujú svoju babi (úsmev)
Čo s nimi najradšej robím
Najradšej si spolu kreslíme a čítame. Vtedy sedíme spolu pri stole a pritom preberáme všetky dôležité vesmírne témy.
Akú radu do života im chcem dať/dávam
Zatiaľ sú moje životné rady na úrovni: „Pomáhaj svojej sestričke, ochraňuj ju a ona sa tak isto postará o teba.“ Keď podrastú, prejdem do levelu: „Buď pripravená na to, že nič z neba nepadá len tak a všetko, čo raz chceš dosiahnuť, vyžaduje tvrdú prácu a obetovanie. Keď budeš pravdovravná hlavne k sebe samej a pripravená priložiť ruku k dielu, budú ťa mať ľudia radi a aj ty budeš mať rada to, čo ťa bude živiť.“
Čo by som na sebe ako rodičovi chcela zlepšiť
Niekedy po takom zmordovacom dni v posteli rozmýšľam, kam sa mám ešte ako rodič posunúť, aby som to uniesla. Ako na to, aby som nechytala záchvaty zúfalstva pri ranných rituáloch, ako to dostať večer do postele v režime, ako im vysvetliť, že to, čo denne chcú, nie je normálne a bežné a ako sa z toho celého nezblázniť. Zatiaľ som na know-how neprišla. A to vraj ešte príde puberta. Zachráň sa, kto môžeš!
K čomu chcem deti viesť
K samostatnosti a vytrvalosti na sebe pracovať. Chcem, aby sme im boli schopní do dospelosti dať, čo potrebujú a aby boli ony potom schopné si samé zadovážiť, po čom túžia. Starám sa o ne tak, ako by som chcela aby sa oni starali o svoje rodiny a dúfam, že raz aj o mňa.
Mier a bodka.
Foto: Misha