Keď sa mu vo februári narodila dcérka, priznal sa, že od dojatia plakal asi viac ako ona. Dva mesiace nato prežili s manželkou chvíle hrôzy, keď dievčatko prestalo dýchať a oni ho museli oživovať. Dnes je našťastie všetko v poriadku, Valábikovci si užívajú nádherné leto a každučkú chvíľu s takmer polročnou Viktóriou.
Kopance do tváre nie sú ničím príjemným, pre bývalého hokejistu, dnes komentátora Borisa Valábika sú však teraz symbolom príjemného rána. Darmo raz, Viktória smie všetko.
Svoju dcérku neraz a veľmi rád stráži, ako vraví, únava-neúnava, pri takomto poklade sa nedá neusmievať.
Ako vraví, nepozná nič cennejšie než byť rodičom. „Toto je tá naozajstná, pravá radosť a láska...“
Viktória už začína byť zvedavá na okolitý svet a svojmu otcovi pripomína žabku.