Dnešné deti nevedia rozlíšiť pravdu od klamstiev, chýba im kritické myslenie

PR článok, 3. apríla 2019 o 00:00

Rôzne fámy a konšpiračné teórie sa nešíria iba medzi dospelými ľuďmi, veľmi náchylné sú na ne už malé deti. Napríklad chlapec z Trnavy rozniesol medzi spolužiakmi, že po meste chodí dodávka, ktorá láka deti na lízanky. Do pozoru postavil školu, rodičov, ale aj celé mesto. Všetko sa však rýchlo vysvetlilo – v dodávke neboli cudzí ľudia, ale rodičia, ktorí na vyučovanie odprevádzali svoje deti. Okrem desiaty im pribalili aj lízanky a chlapec, ktorý celú situáciu pozoroval z diaľky, si to len zle vysvetlil.

Rozvíjať kritické myslenie detí by mohol pomôcť projekt Na každej škole záleží, ktorý pripravila Poštová banka v spolupráci s Komenského inštitútom.

Foto: PR servis

Deti a mladí ľudia sú dnes v neľahkej situácii, z každej strany ich obklopuje množstvo informácií a podnetov. Pohybujú sa na sociálnych sieťach, vstrebávajú mediálny obsah, deň čo deň si pozerajú videá s rôznym obsahom. Často nepoznajú ich pôvod, zdroj či vierohodnosť a nechávajú sa „nachytať“ na rôzne fámy a výmysly. Tie potom ovplyvňujú ich každodenné konanie, správanie k spolužiakom či rodičom. Uveria všetkému bez toho, aby si to overili a opýtali sa na vysvetlenie. Inými slovami, chýba im kritické myslenie, správne vyhodnocovanie informácií a spájanie faktov.

Mne by sa to nestalo

Kritické myslenie nie je iba fráza, už pre deti je mimoriadne dôležité, aby dokázali rozlíšiť pravdu od klamstiev a nepodľahli tlaku rovesníkov. Stačí, aby jedno dieťa vyhlásilo, že vraj „niečo“ počulo a ostatní to automaticky prijímajú ako fakt. Podobne sa napríklad rozšírila informácia, že ak budú deti používať nemenovanú aplikáciu, vystopujú ich a potom unesú. Známe sú aj rôzne výzvy na sociálnych sieťach, ktoré si chcú deti vyskúšať. A tak hryzú do gélových tabliet na pranie a prikladajú si na kožu ľad a soľ, čím si spôsobujú popáleniny.

Ako teda získať kritické myslenie? A dá sa to vôbec? Ideálne je, ak kritické myslenie vštepujú deťom už učitelia na základných školách. Sú prví, ktorí môžu naučiť deti správne vyhodnocovať fakty, argumentovať a tým pôsobiť aj na ostatných. Mnohí učitelia sa o to síce snažia, no chýba im pomocná ruka a odborné vedenie. Na začiatku sršia entuziazmom a nápadmi, ako naučiť školákov správne uvažovať, no po niekoľkých neúspechoch či nezáujme druhej strany sa vzdávajú.

Cesta ku kritickému mysleniu pritom nemusí byť taká zložitá. Ak si učitelia napríklad všimnú, že sa medzi deťmi šíria nezmyselné bludy, môžu im dať návod, ako si ich overiť. Školáci napríklad niekedy veria, že v ich susedstve straší alebo že ak chcú získať rešpekt, musia urobiť nejakú konkrétnu vec. Tieto tvrdenia sú na sociálnych sieťach často doplnené fotografiami či videami, aby vyzerali dôveryhodnejšie. Učitelia môžu deti upozorňovať, aby neverili všetkému, čo vidia. Ak na internete zbadajú citát s podpisom autora, musia počítať aj s možnosťou, že to daný človek nikdy nepovedal.

Niekedy sa však stáva, že priestor na tieto aktivity a vysvetľovanie majú najmä učitelia na náročnejších školách vo veľkých mestách. Aby sa mohla úroveň kritického myslenia pozdvihnúť spolu s ďalšími inováciami vo vzdelávaní, musí sa zapojiť každá škola. Mestská, dedinská, malá aj veľká.

Pomôcť môžu workshopy

V súčasnosti majú učitelia niekoľko možností, ako sa zdokonaliť v práci s deťmi, ako im klásť správne otázky, byť dobrým koučom alebo ich nasmerovať k spomínanému kritickému mysleniu. Napríklad Poštová banka v spolupráci s Komenského inštitútom spustila v tomto roku program Na každej škole záleží. Pripravila štyri jednodňové workshopy na aktuálne témy z oblasti vzdelávania, do ktorých sa učitelia mohli zapojiť. Mentormi workshopov sú napríklad psychologička Zuzana Labašová, tréner vzdelávacích kurzov Juraj Hipš či odborníčka na financie Lýdia Kolembusová.

Prvé dva workshopy už prebehli. Ich témou boli koučingové techniky v škole a kritické myslenie. Prvého sa zúčastnilo 24 učiteľov, druhého ešte o jedného viac. Ich priebeh a obsah hodnotili výborne. „Mala som chuť učiť sa a vyskúšať si sama na sebe, čo je dôležité a záživné aj pre žiakov v triede,” uviedla po skončení workshopu jedna z učiteliek.

Ďalšie dva workshopy na prihlásených učiteľov ešte len čakajú. Budú sa týkať zážitkovej pedagogiky, tvorby vzdelávacích projektov a finančnej gramotnosti žiakov. Výber tém nie je náhodný. Napríklad finančná gramotnosť patrí v školách k podceňovaným témam, pritom môže výrazne ovplyvniť budúcnosť žiakov.

Poštová banka chce aj takto učiteľov pri ich náročnej práci inšpirovať, ako môžu zmeniť školstvo zdola. Zatiaľ ide o pilotný projekt pre školy v Banskobystrickom kraji. V nasledujúcich rokoch sa však má rozšíriť aj na ďalšie regióny. „Mnohé z aktivít na reformu školstva a zavádzanie inovácií sa dejú vo veľkých mestách. Pokiaľ chceme zlepšiť vzdelávanie na Slovensku, je nevyhnutné zapojiť všetky školy. Veríme totiž, že na každom dieťati a na každej škole záleží,“ vysvetľuje hovorkyňa Poštovej banky Lýdia Žáčková, prečo prišli práve so spomínaným konceptom.

Piati učitelia, ktorí sa workshopov zúčastnia, môžu navyše získať grant vo výške 2000 eur a odštartovať vo svojich školách zmysluplné projekty pre žiakov. To je cieľom Poštovej banky a Komenského inštitútu – aby sa kvalita vzdelávania vďaka šikovným ľuďom neustále zlepšovala.

Viac informácii nájdete na stránke www.kazdaskola.sk.





Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa