Simona s Petrou si výborne rozumejú, aj sa veľa nasmejú. Kreveta v Simoninom bruchu, komentovali túto fotku rastúceho bábätka.
Foto: archív Simony JágerskejSte práve v polovici tehotenstva, vnímate ho naozaj ako „iný stav“?
Samozrejme, že tehotenstvo nie je úplne bežný stav a je iný vo veľa veciach. Hovorí sa, že je to najkrajšie obdobie pre ženu, no ja asi budem výnimkou, ktorá toto netvrdí. (úsmev) Som totiž veľký živel a dobrodruh, rada skúšam nové veci, šialenstvá, dobrodružstvá, cestovanie a veľmi rada športujem. No a práve v týchto veciach sa teraz musím dosť obmedzovať. Často to u mňa vedie až k nervozite a ku sklesnutej nálade, no len čo si spomeniem na ten malý zázrak, čo nosím pod srdcom, usmejem sa a som šťastná a vďačná za taký úžasný dar. (úsmev)
Prekvapilo vás, keď ste zistili, že čakáte dieťa, alebo ste to viac-menej plánovali?
Boris má veľmi rád deti. Preto keď sme spolu boli už nejaký ten čas, obaja sme po bábätku túžili. Ale nikdy sme nič neplánovali na presne stanovené obdobie. Jednoducho sme si povedali, že na tom začneme pracovať, a keď to príde, tak to bude. A už je to tu. (smiech)
Simona a Boris Vlha sú spolu zhruba dva roky.
Foto: archív Simony JágerskejPamätáte si na prvý moment, keď vám napadlo, že ste asi tehotná?
Tak úplne prvá zmienka o tom vypadla z Borisa, keď mi po jednej celonočnej párty v Prahe plnej pohárikov a šialených tanečných kreácií do piatej rána zahlásil, že by to bol poriadny gól, keby som bola teraz tehotná. A tak aj bolo (úsmev). Samozrejme, vtedy sme to ani len netušili. Zistila som to až pár týždňov po tom, čo mi meškala menštruácia, ktorú som mávala vždy úplne presne.
Kto vedel novinu prvý?
Spravila som si test a ako prvá sa to dozvedela Borisova mamina, ktorá sa ma obratom spýtala, čo to je, či mám horúčku (smiech). Pár dní nato sme leteli do Andorry, kde bolo ukončenie pretekov Svetového pohára v zjazdovom lyžovaní, tam som to Borkovi povedala. Veľmi sa tešil. Peťka je takisto veľmi rada, všetci sa tešia a o mojich rodičoch ani nehovorím.
Aké boli prvé týždne?
Celkom fajn, veľa sa toho nedialo, čakali sme ešte na potvrdenie srdiečka, takže to bolo také kadejaké. Veľa zmiešaných emócií.
Ako sa cítite teraz?
Teraz už je to dobré, som momentálne v 20. týždni, a už od toho 16. sa upokojili aj nevoľnosti, ktoré som v prvom trimestri mávala dosť často. Vracala som síce veľmi málo, ale celý deň som sa cítila ako po opici a chuť do jedla, teda hlavne na sladké, bola úplne biedna. Na začiatku som tuším schudla aj nejaké to kilo, no už som to dohnala a teraz jem normálne.
Veselá trojica, na lyžiach aj v súkromí. Boris, Petra a Simona.
Foto: archív Simony JágerskejViete pohlavie dieťaťa? Prezradíte?
Dozvedeli sme sa to teraz. Práve dnes, v utorok, sme boli na 3D ultrazvuku v Martine. Bude to dievka, tak nám to oznámili. Bola som si istá, že to je chlapec, no vidím, že moja intuícia sa tentokrát mýlila. (úsmev) Ale sme šťastní, samozrejme.
Riešili ste už aj mená?
Mená už máme vybrané nejaký čas. Ak by to bol chlapec, volal by sa Boris junior. Dievča Lujza. Takže to bude naša malá Lujzinka. (úsmev)
Keď s Borisom čakáte dieťa, dostávate teraz často otázky o svadbe?
Áno, otázky o svadbe dostávame teraz pomerne často, keďže ľudia si ešte stále spájajú automaticky dieťa so sobášom. Bohužiaľ, Slovensko ako také je veľmi konzervatívne, teraz hovorím hlavne o meste, v ktorom žijeme, a aj o ľuďoch tu. Svadbu plánujeme, ale určite sa nebudeme brať kvôli tomu, že teraz čakáme dieťa. Vezmeme sa, pretože sa ľúbime, a vezmeme sa vtedy, keď nebudem tehotná a dieťatko už nebudem dojčiť. Chceme si obaja svadbu užiť.
Je pre vás svadba dôležitá?
Osobne si stále myslím, že svadba je dobrá vec. Veľa ľudí sa teraz k vzťahom stavia ľahkovážne. Od problémov utekajú a rozchádzajú sa kvôli hlúpostiam. V manželstve sa človek viac snaží riešiť situácie, ktoré vznikajú, hlavne tie problémové, a zamýšľa sa mnohokrát inak, ako keď je len v obyčajnom otvorenom vzťahu. Aspoň taký je môj názor, no ľudia sú rôzni.
Simona v rodine Vlhovcov. Na najbližšie Vianoce by ich malo byť už o jedného viac.
Foto: archív Simony JágerskejDieťatko by sa malo narodiť na jeseň, keď štartuje nová lyžiarska sezóna. Obaja s Borisom ste súčasťou Petrinho tímu, premýšľali ste, ako to budete riešiť? Počítate s tým, že budete väčšinou sama doma, bez Borisa, alebo sa chystáte aj s bábätkom cestovať, ak to bude možné (ako napríklad strelkyňa Zuzana Rehák Štefečeková alebo vlani Veronika Velez Zuzulová, keď spolukomentovala prenosy RTVS)? Alebo sa Boris chystá byť viac doma pri rodine?
Termín máme 19. novembra, takže áno, bude to už počas rozbehnutej zimnej sezóny, na ktorej Boris doteraz nikdy nechýbal. Tento rok sa však rozhodol ostať doma, určite aspoň prvé mesiace, a venovať sa dieťaťu. Bolo by to veľmi náročné, keby chcel byť zároveň aj s Peťou, aj s nami. Tímový program je časovo taký nabitý, že aj keby sme za ním cestovali, dokázal by nám venovať len minimum svojho času. A okrem toho, cestovať za ním s takým malým bábätkom považujem za nie úplne ideálny nápad, pretože to bude pre nás oboch niečo úplne nové. Zimná sezóna za normálnych okolností funguje asi tak, že Boris je preč aj tri týždne v kuse, domov príde na štyri dni a znovu odchádza. Určite sa však na nejaké preteky pôjdeme pozrieť, to je jasné. Budúci rok bude naše dieťa väčšie, Borko sa môže vrátiť k Peti a my budeme za ním cestovať.
V tejto sezóne ste zabezpečovali pre Petru kontakt s verejnosťou, starali ste sa o sociálne siete. Ako to bude teraz?
Túto svoju prácu budem riešiť z domu prostredníctvom komunikácie s Peťou cez telefón a následne cez sociálne siete. To by som určite mala popri dieťati zvládnuť.
Ako trávite teraz leto?
Pracovať už bohužiaľ nejako fyzicky náročne nemôžem, tak väčšinu času oddychujem buď doma, alebo sme na lodi na Liptovskej Mare. Chodíme s Borisom na motokrosové preteky, pretože Boris sa venuje aj motorkám. Nejaké menšie výlety podnikáme tiež. V apríli sme ešte boli na dovolenke v Egypte, no keďže dokončujeme dom, do ktorého by sme sa čoskoro chceli nasťahovať, veľa času trávime aj tam.
Rada skúšam nové veci, šialenstvá, dobrodružstvá, vraví Simona. Momentálne ale len ako divák a Borisov fanúšik.
Foto: archív Simony JágerskejDruhý trimester, v ktorom sa teraz nachádzate, sa považuje za najvhodnejšie na cvičenia a aktivity. Športujete teda? Ak áno, čo, ako, koľko?
Športy, ktoré ma bavia, robiť nemôžem, takže nešportujem. Beh, posilňovanie s väčšími váhami, volejbal, crossfit... Nič z toho sa nedá a už mi zobrali aj bicykel, ktorý bol moja momentálne jediná spása, takže som skončila (úsmev). Plávanie ma nebaví a ani tehotenské cvičenia na lopte.
Chystáte sa, alebo ste už začali aj so špeciálnymi tehotenskými cvičeniami, napríklad gravidjogou?
Joga ma celkovo nebaví, ale keď už budem umierať od nudy, tak to možno vyskúšam... (smiech)
Premýšľali ste už nad pôrodom? Máte aspoň predbežnú predstavu, kde a ako by ste chceli rodiť?
Na toto zatiaľ odpovedať neviem, lebo ešte neviem, či budem rodiť prirodzene, alebo plánovanou sekciou. Mám totiž laserom operované oči a všetko sa rozhodne po dohode s doktorom. Radšej by som rodila prirodzene, ale ak to nebude možné, budem, samozrejme, akceptovať rozhodnutie odborníkov. Najviac sa mi pozdáva pôrod do vody, kamarátka s tým má skúsenosť a nevedela si to vynachváliť. No myslím, že u nás to ešte nie je také známe. Poloha, v ktorej bežne ženy rodia, myslím tým na „koze“, je podľa mňa úplne neprirodzená.
Čítate už aj nejaké knihy v rámci prípravy alebo skôr zastávate názor, že je lepšie nechať všetko voľne plynúť, všetko má svoj čas?
Zatiaľ som prečítala len pár strán z knihy, ktorú som dostala od babky. Je z roku 1961, ale na moje prekvapenie je veľmi pekne a výstižne napísaná. Určite uprednostním takúto knihu, než aby som čítala modrého koníka a riešila tam každú sekundu môjho tehotenstva s úplne cudzími ľuďmi.
Chvíle oddychu.
Foto: archív Simony JágerskejChceli by ste mať niekoho pri pôrode?
Určite by som chcela mať pri pôrode vedľa seba Borisa. Je mi oporou vo všetkom a viem, že sa naňho môžem spoľahnúť aj v tejto situácii. Nie je žiadna ,,padavka", takže si myslím, že to zvládne bez problémov. Samozrejme, ak bude možné, aby pri pôrode bol, pretože pri sekcii to možné nie je.
Je niečo, na čo sa tešíte najviac? Myslím momentálne, počas pôrodu a po narodení dieťatka?
Momentálne sa teším z toho, že môžem spať, dokedy chcem. Väčšinou síce aj tak vstávam najneskôr o ôsmej, ale predsa ten pocit, že nemusím vstať o šiestej, je fajn. Ešte si to užívam, dokým môžem (úsmev). Neviem, či sa niekto počas pôrodu dokáže na niečo tešiť, asi len na to, kedy sa to už konečne skončí (smiech) a príde na svet ten najkrajší zázrak, na ktorý sa teším, samozrejme, úplne najviac zo všetkého. Som veľmi zvedavá, na koho sa bude podobať, ale myslím, že je to viac než isté, že to bude celý Borko (úsmev).
