Kláštor Zobor.
Foto: Zoborský okrášľovací spolokInformácie sa dozvedia z nahovoreného komentára aj od sprievodcu. „Rozšírená realita užívateľovi poskytuje okno do minulosti. Keď sme sem prišli, boli tu len múry do výšky 30 – 40 centimetrov, nezachovala sa ani dobová dokumentácia toho, ako táto eremitka – príbytok mnícha – vyzerala, vychádzali sme teda z analógie z podobných stavieb z rovnakého obdobia, prípadne z archeologických výskumov,“ uviedol architekt Ivan Málek, autor 3D modelu pre aplikáciu.
Eremitka pozostávala zo štyroch miestností oddelených chodbou. Bola tu kaplnka s oltárom, spálňa, pracovňa a sklad. „Predpokladáme, že sa tam nachádzala aj latrína alebo suché WC. Pred eremitkou sa ešte nachádzala bylinková záhrada,“ doplnil Málek. V kláštore bolo okolo 20 samostatných mníšskych domčekov.
Aplikácia bude počas leta k dispozícii v soboty a nedele, keď je v Zoborskom kláštore prítomný sprievodca, ktorý s tabletom prevedie návštevníkov domom mnícha. „Pri príležitosti osláv Svetového dňa cestovného ruchu bude 28. septembra spustená aplikácia Sedem pahorkov Nitry a odvtedy si už turista bude môcť pozrieť príbytok mnícha hocikedy aj počas individuálnej návštevy vo svojom vlastnom mobile či tablete,“ povedal Ján Kratochvíl, predseda Zoborského skrášľovacieho spolku, ktorý sa stará o záchranu a prezentáciu ruín Zoborského kláštora. Aplikáciu, ktorá predstaví sedem nitrianskych pahorkov, pripravuje Turistické informačné centrum Nitra. Okrem Zobora bude zahŕňať aj hradný kopec, Kalváriu, Vŕšok, Borinu, Martinský vrch a dražovský kopec.
V minulom roku sa podarilo nad zakonzervovanými ruinami mníšského príbytku postaviť železnú konštrukciu a strechu. Tento rok pribudne opláštenie, mesto Nitra na investíciu poskytlo dotáciu 12 tisíc eur. Nedávno sa skončila aj sanácia ruín tzv. Rákocziho altánku. „V týchto miestach bola pravdepodobne kaplnka svätého Svorada a Benedikta, ktorú dal vystavať biskup Selepčéni v roku 1663. V roku 1710 v jednej z terás kláštora vybudovali altánok, ktorý mal oktagonálny tvar. Do altánku pritekala vody zo Svoradovho prameňa, ktorá bola potom ďalej rozvádzaná po kláštore a končila v rybníku pod kláštorom v miestach dnešného parkoviska,“ priblížil históriu tohto miesta Kratochvíl.
Zoborský skrášľovací spolok vznikol v roku 2013. Od roku 2014 získal na záchranu Zoborského kláštora dotácie a dary v sume približne 200-tisíc eur. Okrem iného sa mu podarilo sanovať ruiny kláštorného Kostola svätého Jozefa, v ktorých sa v máji 2017 konala po viac ako 200 rokoch svätá omša. „Dnes môžem hrdo konštatovať, že sa zakonzervovali všetky ruiny, ktoré boli viditeľné nad zemou. Návštevníci sa naučili chodiť do kláštora, k dispozícii majú informačné centrum počas víkendu i so sprievodcom,“ skonštatoval Kratochvíl. Celý priestor sa mení na lesopark s lavičkami, stolmi, odpadkovými košmi, v jednej časti sa nachádza zážitková expozícia s ponukou aktivít pre deti.
Zoborský kláštor je významná národná kultúrna pamiatka. Na mieste barokového Kláštora svätého Jozefa rehole kamaldulov zo 17. a 18. storočia stál predtým benediktínsky Kláštor svätého Hypolita. Ten vznikol pravdepodobne už v deviatom storočí a je najstarším historicky doloženým kláštorom na našom území. Jeho existenciu dokladá niekoľko písomných prameňov, najstaršie zachované sú Zoborské listiny z rokov 1111 a 1113.
