13 otázok a odpovedí o premnožení komárov. Prenášajú nebezpečné choroby? A ako sa chrániť?

gb, 24. júna 2019 o 13:36

V okolí vôd, hlavne v povodí rieky Moravy a v mestských častiach Bratislavy, sa premnožili komáre. Prinášame vám odpovede na najčastejšie otázky spojené s týmto obťažujúcim hmyzom.

Komáre sú poriadne obťažujúcim hmyzom.

Foto: Shutterstock.com

Môžu komáre vyvolať vážnu alergickú reakciu?

Zo zdravotného hľadiska komáre spôsobujú mikroporanenia kože a takzvanú inokuláciu, teda vpravenie výlučkov svojich slinných žliaz do ľudského tela. Samotné bodnutie vyvolá lokálnu imunitnú reakciu, ktorú vnímame ako bolesť, pálenie, svrbenie, sčervenanie a opuch. „Normálna imunitná reakcia sa môže u niektorých osôb zmeniť na alergickú reakciu, pričom uvádzame, že vážne alergie sú najmenej desaťkrát zriedkavejšie ako nebezpečné a život ohrozujúce komplikácie po bodnutí včelou či osou," komentuje Úrad verejného zdravotníctva.

Prenášajú komáre choroby?

Výskyt ochorení prenášaných komármi v našich končinách je veľmi zriedkavý. Doposiaľ sa závažnejšie infekčné ochorenie na našom území nepotvrdilo. Za posledných dvanásť rokov sa zaznamenali len sporadické prípady výskytu choroby dirofilariózy (hlásené tri prípady), ktorá postihuje predovšetkým zvieratá. „Je pravdou, že na Slovensku sa každoročne objaví niekoľko prípadov malárie, dengue, žltej zimnice a západonílskej encefalitídy, ktoré prenášajú komáre, no treba podotknúť, že vo všetkých prípadoch išlo o importované ochorenie," podotýka Úrad verejného zdravotníctva.

Kedy sú komáre najnebezpečnejšie?

Komáre najviac útočia ráno (hodinu pred a hodinu po východe slnka) a večer (hodinu pred a hodinu po západe slnka). V lesoch a pri zamračenej oblohe napádajú ľudí a zvieratá v priebehu celého dňa. Pri kalamitnom výskyte pôsobia vonku obťažujúco aj celých 24 hodín. Za kalamitu sa považuje taký výskyt komárov, keď je možné zaznamenať niekoľko desiatok alebo niekoľko stoviek útokov na jedného človeka počas jednej minúty. „Bežný výskyt komárov v prírode nie je problémom, ktorý by sa mal riešiť umelým zásahom človeka. Len narušenie rovnováhy (kalamitný výskyt) môže byť argumentom pre umelý zásah do prírodného prostredia. Aj vtedy by malo ísť o biologicky presný, časovo krátky a územne nevyhnutný odborný dezinsekčný zásah," hovorí úrad.

Čo môže človek urobiť v okolí svojho bydliska, aby komáre eliminoval?

Prevenciou je pravidelné kosenie dvorov, záhrad a okolia bydliska. Ďalej pravidelné vyprázdňovanie nádob na polievanie záhrad. Ak nie je možné vyprázdniť obsah nádoby aspoň v sedemdňových intervaloch, je potrebné nádobu prekryť, na hladinu vody umiestniť plávajúce fólie, najlepšie polystyrénové dosky, alebo na ňu naliať malé množstvo jedlého oleja. Tým sa zabráni larvám a kuklám komárov nadýchnuť sa vzduchu. Likvidujte aj odpad z okolia bydliska, najmä plechovky, plastové fľaše, pneumatiky a podobné nádoby, v ktorých sa môžu v zachytenej dažďovej vode liahnuť komáre.

Ako chrániť vnútro príbytku?

Umiestnite ochranné siete na okná a dvere. Ak vás komáre obťažujú neznesiteľne, môžete chemicky ošetriť rámy a siete takzvanými reziduálnymi insekticídmi, určenými na tento účel. Vhodné je tiež používať elektrické prístroje s vyparovaním, ktorú slúžia ako odpudzovače, ďalej používanie lapačov komárov a éterických látok vo vonných lampách.

Ako chrániť seba?

Individuálna ochrana spočíva v správnom a primeranom oblečení sa (oblečenie s „uzlíkmi“, aby hmyz nemohol vkĺznuť pod oblečenie) a používaní ochranných repelentov, dostupných v obchodnej sieti a v lekárňach.

Prečo komáre nelietajú vo výške?

Dolet komárov je dva až tri kilometre, pri vetre aj desať a viac kilometrov. Komáre lietajú do výšky 15 až 20 m, a preto ľudí bývajúcich na vyšších podlažiach neobťažujú.

Prečo komáre útočia na človeka?

Pred párením samičky komárov neprijímajú žiadnu potravu. Po párení sa samičky stávajú krvilačnými a útočia na človeka alebo zvieratá, pretože potrebujú bielkoviny z krvi na tvorbu a produkciu svojich vajíčok. Niektoré druhy komárov uprednostňujú zvieratá, iné favorizujú ľudí. Komáre si ľudské obete vyhľadávajú nielen podľa tepla a potu, ale priam magicky ich priťahujú feromóny (pachové látky slúžiace na prilákanie opačného pohlavia) a ich prebytok alebo nedostatok rozhodujú o tom, prečo niektorých ľudí komáre vyhľadávajú s obľubou, zatiaľ čo iných len zriedkavo. Komáre si v priebehu svojho vývoja vytvorili mechanizmus, ktorý oddiali imunitnú reakciu na pichnutie, čím získavajú čas na cicanie krvi. Vpravenie špecifickej bielkoviny do ranky vyvolá rozšírenie cievky a oddialenie bolesti a svrbenia.
 

Je možné zničiť komáre dezinsekciou?

Áno, ale musí sa používať uvážlivo. Najskôr je treba zistiť, kde sa komáre liahnu. Z hľadiska ochrany zdravia a životného prostredia treba podľa Úradu verejného zdravotníctva zásadne uprednostňovať pozemnú aplikačnú formu pred leteckou. Len vo výnimočných prípadoch sa môže použiť letecká aplikácia insekticídov s tým, že nesmie byť zasiahnuté koryto rieky, rybníky, rekreačné vodné plochy a nádrže, zdroje pitnej vody ani ich ochranné pásma, osídlené oblasti, územia chránených mokradí, miesta chovu včiel a podobne. Dezinsekciu je potrebné opakovať v 10-dňových intervaloch, až do vyschnutia liahníšť komárov.

Aký je životný cyklus komárov?

Komár vo svojom vývojovom cykle prechádza štyrmi štádiami: vajíčka, larvy, kukly a imága (dospelé komáre). Vývoj vajíčok prebieha vo vlhkom a teplom prostredí. Pri teplote okolo 25°C sa z vajíčok vyliahnu larvy do jedného týždňa, pri teplote 15°C do jedného mesiaca a pod 14°C sa zastavuje vývoj vajíčok. Niektoré druhy komárov k svojmu vývoju potrebujú, aby ich vajíčka boli zaplavené vodou. Preto sú záplavy jednou z hlavných príčin vzniku kalamít komárov. Na zatopených plochách v priaznivom ročnom období s relatívne vysokými teplotami sa tak môže vyliahnuť obrovské množstvo lariev v krátkom čase.

Nakladené vajíčka vydržia bez zaplavenia až 5 až 7 rokov čakať na novú záplavovú vodu. Významnými liahniskami komárov sú preto územia, ktoré sú pravidelne zaplavované v jeden až päťročných intervaloch. Územia zaplavené v 10- a viac ročných intervaloch nie sú spravidla kontaminované vopred nakladenými vajíčkami komárov. Preto 10-, 50- alebo 100-ročné povodne nezvyšujú intenzitu kalamitného výskytu komárov.

V sudoch s vodou, pripravených na polievanie záhradky, je niekedy možné pozorovať „malé rybky“. Sú to vlastne larvy komárov, z ktorých o niekoľko dní vyletia dospelé komáre a budú obťažovať aj samotného záhradkára.

Štádium kukly trvá v prípade komárov len niekoľko dní a dospelý hmyz sa za niekoľko hodín po vyliahnutí pári. Samce komárov zvyčajne hynú hneď po párení. Tie, ktoré sa udržia pri živote niekoľko dní, živia sa nektárom rastlín. Samičky komárov po párení opúšťajú liahniská a rovnomerne sa rozptýlia do blízkeho aj vzdialeného okolia.

Kde komáre hlavne žijú?

Každý druh komára má spravidla dosť vyhranený typ stanovišťa, v ktorom žije a kde kladie vajíčka. Niektoré druhy kladú vajíčka na najrozmanitejšie miesta pri brehoch riek, močiarov, chybne postavených a neudržiavaných priehrad, rybníkov a nádrží. Iné druhy kladú vajíčka do rôznych studničiek a do dutín vyvrátených stromov. Pre množenie komárov je tiež vhodná zachytená voda v prázdnych plechovkách od konzerv, v plastových fľašiach, v starých pneumatikách, v rôznych vedrách a nádobách na polievanie. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že pre vývoj komárov je vhodná akákoľvek stojatá voda. Tečúca voda nie je vhodná pre vývoj lariev komárov, nakoľko pohyb vody neumožňuje larvám „zavesiť sa“ na hladinu vody a dýchať atmosférický vzduch.

U tých druhov komárov, ktorých vajíčka musia byť zaplavené vodou, vývin larválnych štádií prebieha v plytkých, slnkom prehriatych stojatých vodách. Už po 7 až 14 dňoch od vyliahnutia prvých lariev môžu začať lietať dospelé komáre. Larvy pre svoj život potrebujú dýchať atmosférický vzduch. Preto musia larvy komárov, ktoré sa vyvíjajú vo vode, z času na čas vystúpiť ku hladine vody, aby sa nadýchali vzduch pomocou trubičiek (sifónov), umiestnených na konci bruška. Pri vyrušení sa larvy komárov rýchlym pohybom ponárajú.

Aké komáre spôsobujú u nás kalamitu?

V našich podmienkach spôsobujú komárie kalamity takzvané lesné komáre – rod Aedes. Ich samičky nekladú vajíčka na hladinu vôd, ale na vlhké bahno či vlhkú zem v lužných lesoch a medzihrádzových priestoroch, ktoré sú periodicky zaplavované. V záhradkárskych osadách a pri rodinných domoch počas celého leta vznikajú lokálne komárie kalamity spôsobené komárom piskľavým – Culex pipiens. Uvedené komáre sa masovo liahnu v sudoch a nádobách so zálievkovou vodou v prípade, ak táto voda zostáva v nádobách dlhšie ako 7 dní. Pobyt ľudí vonku znepríjemňujú vo večerných a nočných hodinách, bez ohľadu na kalamitný výskyt rodu Aedes. Tieto lokálne kalamity nemajú žiadnu súvislosť s povodňami.

Kedy sa kalamita zmenší?

Problém kalamitných komárov má sezónny charakter, ich výskyt je od apríla (zriedka od marca) do konca septembra. Koncom leta a začiatkom jesene počet komárov postupne klesá a príchod chladných dní zdecimuje populáciu komárov spôsobujúcich kalamitu.







Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Zdravie - ďalšie články

Ďalšie články v rubrike >