Soňa Müllerová má pre svoje deti doma dvere vždy otvorené.
Foto: Jana LiškaZverejnila starú fotografiu, keď boli deti ešte malé a ona ich drží za ruky, ako na pripomenutie, kam stále patria a kam sa môžu stále vrátiť – bez ohľadu na vek a životnú situáciu. Napokon, presne v tomto duchu je aj odkaz im adresovaný:
„Moji drahí, aj keď ste už máte tridsiatku, stále ste moje detičky, a tak si prosím, „zapíšte za uši“:
Ak Vám zlyhá vzťah, príďte domov.
Ak budete vo finančnej tiesni, príďte domov.
Ak sa nebudete cítiť dobre psychicky, príďte domov.
Ak sa budete cítiť osamelo, príďte domov.
Ak niečo pokazíte, príďte domov.
Bez ohľadu na to, kde v živote budete, koľko budete mať rokov, vždy sa môžete vrátiť domov.
Môj domov bude vždy aj vaším domovom.“
Odkaz zakončuje príznačným názvom básne Miroslava Válka „Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať“. Na sociálnej sieti sa objavilo množstvo lajkov a podporných komentárov. „Krásne. Pravdivé. Malo by to vždy platiť,“ nešetrili chválou sledovatelia. Reagovala aj samotná Ema. Prostým a tým najvýstižnejším „ľúbim ťa“.
Mama a dcéra sú veľké kamarátky.
Pri príležitosti nedávneho Dňa matiek zverejnila Soňa Müllerová fotografiu so svojou mamou a ďalšiu s Emou. „Budem večne poletovať okolo svojich detí a chrániť ich ako levica svoje mláďatá,“ napísala.
