Rozhovor: „Homeopatia vie byť v pediatrii výborným pomocníkom,“ hovorí MUDr. Branislav Chrenka

PR článok, 15. mája 2025 o 00:27

MUDr. Branislav Chrenka, MHA je pediater s ľudským prístupom, ktorý do svojej praxe prináša to najlepšie z klasickej aj doplnkovej medicíny. Po škole pôsobil na Klinike anestéziológie a intenzívnej medicíny (KAIM) a oddelení urgentného príjmu v Bratislave, kde získal skúsenosti z práce s akútnymi stavmi a s pacientmi v život ohrozujúcich situáciách. Práve tam sa zrodila jeho potreba vidieť pacienta v širšom kontexte – nielen ako diagnózu, ale ako celého človeka.

MUDr. Branislav Chrenka, MHA

Foto: www.pediatrics.sk


Neskôr sa venoval aj krízovej intervencii v teréne, bol súčasťou tímu Modrého anjela a absolvoval výcvik v psychotraumatológii. Je tiež aktívnym členom Spoločnosti pre primárnu pediatrickú starostlivosť a neustále sa vzdeláva doma aj v zahraničí – najmä v oblasti homeopatie, integratívnej a celostnej medicíny. Hovorí plynule po anglicky a francúzsky, čo mu otvára dvere k moderným prístupom, ktoré úspešne uplatňuje aj vo svojej pediatrickej ambulancii v Bratislave.

V rozhovore nám priblížil, prečo je dôležité počúvať nielen telo, ale aj emócie malých pacientov, a ako v praxi vyzerá pediatria, ktorá nerieši len symptómy, ale aj príčiny.

Čo je to integratívna medicína a ako sa odlišuje od klasického prístupu?

Moderná medicína rieši často akútne stavy – zranenia, zápaly, horúčky. Spravidla pristupuje k príznakom tak, že ich potláča. Integratívna medicína sa snaží vnímať človeka ako celok – jeho fyzické aj duševné zdravie, prostredie, v ktorom vyrastá, vzťahy v rodine a v neposlednom rade vníma často aj rozmer duchovný (zachytený bio-psycho-socio-spirituálnom prístupe k zdraviu, ktorý je dobre rozvinutý v paliatívnej medicíne napr.).

Integratívna medicína neodmieta klasickú liečbu, ale ju dopĺňa (prípadne nahrádza šetrnejšími nástrojmi) – využívame to najlepšie z oboch svetov. V prípade detí to dáva ešte väčší zmysel. Veľa ťažkostí u nich má psychosomatický základ.

Homeopatia a deti – kedy najčastejšie pomáha vo vašej ambulancii?

Veľmi často ju používame napríklad pri opakujúcich sa virózach, kašli, nádche, problémoch so spánkom, bolesti brucha, ale aj pri následkoch úrazov. Vtedy vie byť homeopatia alebo akupunktúra jemnou, ale účinnou liečbou – bez chemickej záťaže a vedľajších účinkov.

Na aké ochorenia sa podľa vás homeopatia hodí najviac?

Napríklad pri ochoreniach dýchacích ciest, pri úzkostiach, nespavosti, problémoch so zažívaním, rastových bolestiach či po očkovaní. Je pre mňa liekom voľby pri takmer všetkých funkčných poruchách a aj pri organických poruchách vie zmierniť do značnej miery utrpenie bez výraznejších vedľajších účinkov. Tiež pomáha zrýchliť regeneráciu po úrazoch, podvrtnutiach, modrinách – napr. ak sa dieťa venuje športu.

Rodičia často riešia, že ich dieťa je neustále choré. Je to problém, alebo prirodzený vývin imunity?

Hovorím rodičom: „Vďakabohu za dvadsiaty soplík tejto sezóny.“ Prvé roky v kolektíve sú tréningom pre imunitu. Samozrejme, je rozdiel, či dieťa prekoná bežnú virózu alebo opakovane zápaly pľúc či priedušiek. Tam už hľadáme hlbšiu príčinu.

Pomôcť môžeme aj podporou imunity – otužovanie, pobyt vonku, vyvážená strava bohatá na čerstvé a lokálne produkty, dostatok spánku, minimalizácia zbytočného stresu. A práve tu homeopatia opäť môže doplniť klasické prístupy.

Ako podľa vás pandémia ovplyvnila detské duševné zdravie?

Dramaticky. Ambulancie (nielen) detských psychiatrov sú plné. Mnohé deti nemajú vytvorený bezpečný priestor na zdieľanie emócií. Úzkosti, poruchy spánku či poruchy príjmu potravy majú koreň často práve v nefungujúcich vzťahoch doma a v okolí. Deti sa utiekajú do digitálneho sveta, ktorý nedokáže nahradiť teplo ľudských vzťahov. V medicíne sa duševné zdravie od fyzického jednoducho oddeliť nedá. Ešte aj operačná rana alebo zlomenina sa hojí v závislosti od duševného stavu pacienta. S ľudskou dušou súvisí toho omnoho viac, ako sme niekedy ochotní pripustiť.

S akými rodičmi sa vám spolupracuje najlepšie?

S tými, s ktorými sa vieme stretnúť na ľudskej úrovni. Západná medicína sa stáva obeťou svojho úspechu. Ľudia chcú všetko odmerať. Sú rodičia, ktorí prídu s presnou a na internete preštudovanou predstavou testov, meraní, ktoré dieťaťu naordinujú – ja hovorím, že moja ambulancia nie je supermarket. Mnohí pediatri vám povedia, že práca s detským pacientom je vlastne práca s rodičom, preto je pediatria ťažká. A rodičia majú rôzne predstavy, je fajn sa ľudsky s rodičom stretnúť. Veľmi si vážim, keď rodič premýšľa nad tým, ako jeho správanie, hodnoty, morálka a postoje ovplyvňujú dieťa. A ešte viac to, ak je na sebe kvôli svojmu dieťaťu ochotný pracovať a nie ho „len odložiť pred televízor“.

Ako vysvetľujete rodičom princíp homeopatie, keď sú k nej skeptickí?

Je úplne v poriadku, keď majú rodičia otázky alebo pochybnosti – je to prirodzené. Vysvetľujem im, že homeopatia nie je alternatíva namiesto klasickej medicíny, ale môže byť jej citlivým doplnením, najmä pri bežných, opakujúcich sa, chronických alebo funkčných ťažkostiach. Hovorím jednoducho – homeopatia nepotláča príznaky, ale pomáha telu, aby sa uzdravilo samo. Pracuje na princípe podobnosti: látka, ktorá vo veľkom množstve spôsobuje určité príznaky, vo veľmi malom (riedenom) množstve tie isté príznaky zmierňuje. Výskum ukázal, že okrem riedenia je v homeopatii dôležitý aj proces dynamizácie (pretrepávania) východzej látky. Pri deťoch je výhoda homeopatie aj v tom, že je šetrná a dobre prijímaná. Nezaťažuje trávenie, pečeň ani obličky, nehrozia interakcie s inými liekmi. Mnohí rodičia, ktorí boli na začiatku skeptickí, sa po vlastnej skúsenosti vracajú a pýtajú sa: „A máte ešte niečo homeopatické aj na toto?“

Čo je podľa vás najväčší mýtus o homeopatii, ktorý v praxi narážate?

Jednoznačne ten, že homeopatia je len placebo. Tento mýtus je medzi ľuďmi veľmi rozšírený – často ho preberajú bez toho, aby sa s ňou reálne stretli alebo vyskúšali jej účinok. V praxi vidím opakovane, že homeopatický liek vie veľmi efektívne pomôcť, ak je správne indikovaný, a to aj v prípadoch, kde placebo efekt naozaj nestačí – napríklad u dojčiat, malých detí, ktoré ešte nevedia, že niečo „majú dostať“. Ďalší častý mýtus je, že homeopatia nepatrí do serióznej medicíny. A pritom vo Francúzsku či Nemecku je bežnou súčasťou lekárskej praxe a predpisujú ju samotní lekári. Netreba si vyberať medzi jedným a druhým – najlepšie funguje, keď spolupracujú. Niektoré prístupy integratívnej medicíny, zoberme si akupunktúru, sú oveľa staršie ako naša moderná medicína. 1500 ľudí s rovnakou diagnózou nie je 1500 ľudí s rovnakým príbehom a rovnakými reakciami tela. Veľmi si želám, aby toto bola budúcnosť medicíny – otvorený, rešpektujúci, individualizovaný a celostný prístup.

Ako vyzerá proces výberu homeopatického lieku v praxi? Čo všetko si pri dieťati všímate?

Záleží od veku dieťaťa, ale riadim sa klasickými otázkami, ktoré pri výbere lieku pomáhajú. Rodičom znejú zvláštne a paradoxne – čo dieťaťu zľahčuje alebo sťažuje jeho problém. Napríklad studený vzduch pri kašli – niekoho môže studený vzduch dráždiť, inému, napríklad pri laryngitíde, uľavovať a pomáhať. Voláme to modality lieku – podľa nich vieme homeopatický liek lepšie zacieliť.

Aké sú najčastejšie chyby, ktoré robia rodičia pri liečbe detí doma?

Najčastejšou chybou býva, že rodičia liečia dieťa a sú sužovaní strachom. Rozumiem tomu – keď má dieťa horúčku alebo kašle, spustí sa panika. Ale často zbytočne zasahujeme do prirodzeného procesu uzdravovania. Napríklad znižujeme teplotu hneď, ako stúpne nad 38 °C, hoci v skutočnosti horúčka môže byť prejavom toho, že telo správne reaguje. Ďalšou chybou je, že chceme okamžitý efekt – dieťa má deň nádchu a už sa hľadá antibiotikum. Ale imunitný systém dieťaťa sa práve týmto trénuje. Dôležité je pozorovať priebeh, nie len symptóm. A potom je tu opačný extrém – rodičia, ktorí už zažili „prirodzenú liečbu“ a neprídu včas, keď je to vážnejšie. Rovnováha je kľúč. V ambulancii často hovorím: „Nie každé kýchnutie je dôvod na liek, ale nie každý dusivý kašeľ sa dá vyliečiť čajom.“

Dôležitosť prvých rokov života: Na čo by rodičia nemali zabúdať?

Máme unikátny systém 3-ročnej rodičovskej dovolenky. Prvé roky sú kľúčové pre vývoj nervovej sústavy, imunity aj psychickej odolnosti. Dôležité je, aby dieťa zažilo bezpodmienečné prijatie a lásku – nie dokonalých rodičov, ale prítomných a láskyplných. Nemenej dôležitá vec je všadeprítomný vplyv digitálneho sveta a obrazoviek, deti do 3 rokov by vôbec nemali byť vystavené digitálnemu obsahu a obrazovkám, a to ani pasívne (že rodič alebo súrodenec pozerá niečo a takéto dieťa je v rovnakej miestnosti). Pediatri a detskí psychiatri pripravujú komplexné usmernenie na zaobchádzanie s obrazovkami naprieč celým detským a adolescentným vekom, už čoskoro sa dostane na verejnosť.

Rozhovory s MUDr. Chrenkom si môžete pozrieť aj tu:



Advertisement