„Dcéram som vštepovala, aby sa v živote nespoliehali na to, že sa dobre vydajú a niekto ich bude živiť, ale že musia byť samé sebou a samé si riadiť svoj život,“ hovorí v našej každotýždňovej ankete Mamy o materstve známa feministka Oľga Pietruchová, mama Claudie (31), Michaely (29) a Riška (12). V súčasnosti je riaditeľkou Odboru rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny.

Facebook

Oľga Pietruchová so synom Riškom.

Foto: archív Oľgy Pietruchovej

Čo ma naučili moje deti

Mám dve dospelé dcéry a dvanásťročného syna, ktorý ma autizmus. A hoci moje dcéry sú úžasné a doslova kamarátky, najviac ma toho naučil syn. Vidieť svet inými očami, tolerovať iných, vžiť sa do situácie ľudí, ktorí vnímajú a rozumejú veciam odlišne. Riško má problémy s komunikáciou a rečou, ale je skvelý v tom, ako sa dokáže ponoriť do nejakej oblasti. Napríklad zemepis ovláda tak, ako asi len málokto na Slovensku. Fascinuje ma jeho miera sústredenia sa na nejakú oblasť a doťahovanie vecí do dokonalosti.

V čom chcem ísť deťom vzorom?

Dcéram som chcela byť vzorom v tom, aby dokázali byť ekonomicky nezávislé a mali svoje vlastne postavenie, čo sa mi absolútne podarilo. Vštepovala som im, aby sa v živote nespoliehali na to, že sa dobre vydajú a niekto ich bude živiť, ale že musia byť samé sebou a samé si riadiť svoj život.

Čím ma deti rozosmejú?

Syn vie veci komentovať neočakávane, takým spôsobom, že sa na tom musíme smiať. Riško miluje rozprávky disneyovky a dokáže sa naučiť doslova celé dialógy naspamäť, to je pre autistov typické. Boli sme na svadbe v kostole, sedeli sme hore na balkóne. Keď ženích povedal svoje áno, Riško na celý kostol vykríkol: Čo si to povedal!? Bolo to z nejakej rozprávky, myslím, že z Madagaskaru. Svadobčania to vzali s humorom.

Čo s deťmi najradšej robím?

Robím to, čo rád robí syn. Učím sa od neho. Nikdy by ma nenapadlo, že budem práve vďaka nemu toho toľko vedieť o dinosauroch.

Čo by som na sebe ako na rodičovi chcela zmeniť?

Priala by som si, aby som mala na syna viac času a trpezlivosti.

K čomu chcem deti viesť?

Veľkou výzvou je budúcnosť syna, nevieme, aká bude. Či sa mu podarí uplatniť a byť nezávislý. To je moje najväčšie prianie. Aby napriek svojmu znevýhodneniu či inakosti žil život, ktorý možno bude odlišný od životov ostatných ľudí, ale rovnako plnohodnotný, spokojný a štastný.

  ahojmama.sk na Facebooku

  ahojmama.sk do e-mailu

Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa

E-mail alebo prezývka:

Heslo:

alebo môžete použiť:

Prihlásiť sa cez Varecha.sk

Nová registrácia