Deti Katky Trenčanskej, Šimon, Agátka a Eliška.
Foto: archív Katky TrenčanskejČo ma naučili moje deti?
Po narodení prvého dieťaťa som rýchlo pochopila, že láska má aj iné meno, a je ním obeta, ktorej sa pri deťoch učím. Moje deti ma tiež inšpirujú k prežívaniu slobody, ako to dokážu len deti. A keďže sa ich snažím vychovávať najmä pozitívnym príkladom, tak ma učia byť najlepšou možnou, akou viem byť.
K čomu svoje deti vediem?
Deti vediem k vďačnosti. Či už je to vďačnosť Bohu za zdravie, za blízkych, za prežité chvíle, ale aj vďačnosť pani učiteľke za starostlivosť za celý deň o moje dieťa. Moje deti odchádzajú z družiny, zo škôlky, krúžku so slovami: „Ďakujem." Ďalej ich učím pociťovať vďačnosť za kamarátov a možnosť podnikať dobrodružstvá.
V čom som im vzorom?
Dúfam, že svoje deti naučím optimistickému pohľadu na život, aby nefrflali zbytočne v situáciách, ktoré zmeniť nemôžu, ale ich vedeli prijať, zároveň, aby neboli pasívni, ale situáciu sa snažili zmeniť, ak to je možné.
Rodina Katky Trenčanskej
Foto: archív Katky TrenčanskejRada, ktorú som im dala
Deťom píšem deníček, kde im párkrát do roka napíšem, čo by som im chcela povedať. Najčastejšou radou je Buďte dobrí! S manželom budeme veľmi vďační, ak sa nám podarí vychovať dobrých, láskavých, prajných a nesebeckých ľudí.
Čím ma rozosmejú?
Pri mojich deťoch nemám núdzu o smiech, či už sú to bežné skomoleniny slov najmladšej, alebo len samotné pozorovanie ich vzájomných interakcií, eventuálne trefné odpovede najstaršej dcéry, pri ktorých sa človek musí tváriť vážne. Napríklad práve včera si dvojročná Agátka neupratala hračky pri odchode von, a tak som na ňu zvýšila hlas. Agátka príde ku mne a hovorí: Tikučko, bábiky pinkajú (Tichučkom bábiky spinkajú.), zoberie ma za ruku do inej izby a tam mi pokojne oznámi: Tu mi hovol. (Tu mi hovor). A v preplnenej čakárni sa ma štvorročný Šimonko pýta: „Mami, kto si tu prdol?" Sedemročná Eliška mu akože šepkajúc vysvetľuje: „Šimon, pssst, tak sa nehovorí, veď tu smrdia skoro všetci!"
Čo s nimi najradšej robím?
Keďže doma je stále robota, doma sa im venujem pomenej, o to viac si vychutnávam čas strávený pri spoločnom pohybe alebo spoznávaní. Či už je to bicyklovačka po okolí, zber byliniek, opekačka, spoločná návšteva koncertu alebo festivalu. Pri takto spoločnom čase si jednak vzájomne rozširuje obzory, ale máme aj dostatok času na rozprávanie.
Čo by som na seba ako rodičovi zlepšila?
Denne pracujem na väčšej trpezlivosti pri výchove s deťmi. Hovoriť s nimi vo väčšom pokoji, keď im niečo vyčítam. Byť rodičom je super príležitosť, byť dobrým rodičom je super výzva.
