Juraj Hipš so svojimi deťmi
Foto: archív Juraja HipšaČo ma naučili moje deti?
Vďaka svojim pubertálnym dcéram som sa stal svätým mužom. Toľko prevracania očí, vzdoru a odvrávania znesú len svätci. S obavou sa niekedy pozerám na svojho päťročného syna, na akú úroveň ma dokáže dostať on.
V čom im chcem ísť vzorom?
Od svojich šestnástich rokov som sa pohyboval v neziskových organizáciách. Bol by som rád, keby moje deti kráčali podobnou cestou a robili niečo pre okolie – pomáhali ľuďom, životnému prostrediu alebo zvieratám. Ale radšej im to nehovorím, lebo zväčša spravia presný opak toho, čo by som si prial. Tak som len tichým vzorom.
Čím ma rozosmejú?
Naposledy som sa dobre zasmial, keď sa ma štrnásťročná dcéra spýtala, či môže ísť sama na festival Pohoda. Ako vtip to bolo fakt dobré. A včera ma rozosmial syn Yori. S bratrancom chytili myš a celé doobedia sa o ňu starali. Smiech ma prešiel, keď ju chcel zobrať domov.
Čo s nimi najradšej robím?
So synom teraz hrávame logickú hru Labyrint. Som mu za to nesmierne vďačný, lebo Človeče ma fakt nebavilo. Dcéram sa snažím ukázať svet. Keď sme boli na púšti a ja som očarený stál v tom tichu, oni zahlásili, že je to tu väčšia diera ako u nás doma na lazoch. Odvtedy si už dávam pozor, čo ideme spoločne robiť.
Akú radu do života im chcem dať?
Aby neboli priemerní. Desí ma, ak by boli šedou masou.
Čo by som na sebe ako rodičovi chcel zlepšiť?
Ja už mám pocit, že som na hranici svojich možností. Zladiť potreby a záujmy dvoch štrnásťročných dcér a päťročného syna je nad ľudské možnosti.
K čomu chcem deti viesť?
K samostatnosti a zodpovednosti. Milujem svoje deti, ale učím ich, že nie som ich otrok ani sluha. Mnohé veci dokážu spraviť samé, len im treba dať možnosť.
