Od dcéry sme nežiadali správanie sa, ktoré sme sami nedodržiavali, hovorí Iveta Radičová.
Foto: Ivona OreškováSociologička, profesorka Iveta Radičová sa po odchode z politiky vrátila na akademickú pôdu. Dnes je dekankou Fakulty masmédií na Paneurópskej vysokej škole, stále sa vyjadruje k zásadným spoločenským a politickým otázkam. Má dospelú dcéru Evu a už viac než tri roky je aj šťastnou starou mamou škôlkarky Šarlotky. O tom, čo pre ňu znamená byť matkou a starou mamou, hovorí v našej ankete Mamy o materstve.
Čo ma naučilo moje dieťa
Milovať bezvýhradne. Ovládať strach, známy permanentný strach o dieťa. Byť istotou, ale nie ochranárkou. Dodržiavať zásady, aj keď je to niekedy veľmi ťažké. Vidieť svet očami dieťaťa a pochopiť jeho názory.
V čom mu chcem ísť vzorom
Výchova slovom, nebodaj krikom, je len málo účinná, ak vôbec. Naša Evka vnímala činy svojich rodičov. Nežiadali sme od nej správanie sa, ktoré sme sami nedodržiavali. Hodnotila nás, veľmi otvorene, nielen vo vzťahu k nej, ale najmä vo vzťahu k okoliu a svetu. Snažili sme sa jej ukázať pestrosť sveta, možnosti, a najmä cesty ku skutočnému šťastiu a radosti zo života. Aby bola schopná prijímať a dávať lásku. Aby bola schopná počúvať a tolerovať iných a zamyslieť sa nad názorom, s ktorým nesúhlasí.
Čím ma rozosmeje
Evka má obrovský zmysel pre humor, aj ja sama som pre ňu dobrý objekt. Má schopnosť vidieť v situáciách či posúvať ich do úsmevnej podoby.
Čo s ním najradšej robím
Evka je dospelý, rovnocenný partner. Rady sa vidíme, denne sme v kontakte, rady sa zhovárame. O bežných či vážnych témach. Mám tú česť, že sa so mnou radí. Dôverujeme si. Trávime spolu voľný čas – kultúra, šport či grilovačka na záhrade. A dnes už aj s milovanou vnučkou. Učíme ju plávať, korčuľovať. A veľmi rada tancuje, takže mám parťáčku. A opäť čítam rozprávky. Dúfam, že sa mne nepáčia viac ako vnučke a že len nenaťahuje čas pred spaním. Ale, súdiac podľa kanonády výrečnosti, niečo sa na ňu lepí. A opäť prežívam obdobie otázok „prečo?“. Aby som nevyšla z cviku, tréning trpezlivosti zažívam opäť.
Akú hlavnú radu do života svojmu dieťaťu dávam
Dávam už rady mame. Pokiaľ viem. Každý človiečik je jedinečný, neopakovateľný a ako stará mama mám sklony vnučke odpustiť prečiny, ktoré by som dcére zatrhla. Jednoducho, staré mamy vedia, o čom hovorím, vnučka je naj a hotovo. Snažím sa teda podporiť dcéru a odolať očkám vnučky, ktorá presne vie, že u starej mamy by jej prehrešok mohol prejsť. Byť zásadový, otvorený a čestný je namáhavá, ale jediná cesta k úctyhodnému životu.
Čo by som na sebe ako rodičovi chcela zlepšiť
Nik nie je dokonalý, zlepšovať sa je možné vo všetkých dimenziách života, v postojoch, v názoroch, v spôsobe života, v prejavoch lásky, v schopnosti porozumieť… Dlhý zoznam.
K čomu chcem dieťa viesť
Viedli sme dcéru, a vedieme aj vnučku, k tolerancii, empatii, samostatnosti, rozhodnosti a k zvedavosti, k túžbe po poznaní. A najmä, učíme ju schopnosti tešiť sa zo života. Nie je nič krajšie ako zvonivý detský smiech. Rozosmievam ich.
