Vybrať meno, ktoré bude mať dieťa rado a bude sa k nemu aj hodiť a dobre znieť, nemusí byť úplne jednoduché.
Foto: Rado KostelníkAni príliš krátke, ani príliš dlhé
Mať dlhé krstné meno i priezvisko nie je v živote veľmi praktické. Trvá, kým ho vyslovíte a do úvahy berte aj to, že dieťa bude musieť svoje meno veľakrát vypisovať do úradných listín. Ani veľmi krátke meno nie je výhra, pretože pri jeho vyslovovaní môže splývať v jedno slovo a stávať sa tak menej zrozumiteľným. Mia Nová z tohto pohľadu neznie úplne dobre. Ak máte dlhšie priezvisko, krstné meno by malo byť kratšie a naopak.Ani tvrdé, ani mäkké
Ak vyberáte meno pre svoje nenarodené dieťa, všímajte si, či pri vyslovovaní spolu s priezviskom neznie príliš tvrdo. Väčšie zastúpenie tvrdých spoluhlások ako r, s, ch, h, b či d by mohlo spôsobiť, že raz váš potomok zatúži volať sa inak. Nadšením zrejme nebude skákať ani z mena, v ktorom sa vo veľkom vyskytujú mäkké spoluhlásky ako ž, š, č alebo ď, zvlášť ak to bude chlapec. Ideálne je, ak sa tvrdé a mäkké spoluhlásky v mene pekne striedajú.Vyslovené bez zaváhania
Niektoré mená a priezviská sa vyslovujú ťažšie ako iné. Stáva sa to napríklad vtedy, ak krstné meno končí a priezvisko začína na písmeno r. Skúste nahlas povedať Ľubomír Rusnák. Tak ako, išlo to bez problémov, alebo ste na rozhraní slov trošku zaváhali? Problémy s výslovnosťou môže spôsobovať aj nadmiera spoluhlások, ktoré sa vo všeobecnosti ťažšie vyslovujú. Ide napríklad o s, š, r či l. Hrozí doslova zamotanie jazyka. Dobre nevyznievajú ani mená s nadbytkom jednej a tej istej samohlásky.S cudzokrajnými menami opatrne
Rodičia, ktorí deťom dávajú cudzokrajné mená, si často želajú, aby sa aj takto odlíšilo od všetkých tých Sofiniek, Emičiek, Elišiek, Samuelov a Jakubov, ktorými sa to v škôlkach či školách len tak hemží. Alebo sa im cudzie meno jednoducho páči, čo nie je samozrejme nič zlého. Deti však niekedy horšie znášajú, ak ich meno vybočuje z radu až príliš alebo v kombinácii s priezviskom znie trochu smiešne. Mená Deborah Sojková či Justin Bača sa, žiaľ, môžu stať predmetom vtipov a posmechu. Cudzie mená lepšie znejú v spojení s priezviskami, ktoré nemajú slovanský pôvod. Ak na exotike trváte, máte na to samozrejme právo. Podľa našich zákonov však môžete vybrať len meno, ktoré sa vo svete reálne existuje, nemôžete si vymýšľať vlastné.Bude sa mu páčiť?
Rodičia vyberajú meno pre svoje dieťa na celý život, ono samo sa však k nemu vyjadriť nemôže. Volia ho podľa svojich vlastných preferencií, pretože sa tak volala babička, pretože s chlapcom vybraného mena mama kedysi chodila, pretože sa ním pyšní kamarát otca a podobne. Je prirodzené, že pri výbere mena vychádzame z toho, čo sa páči nám, ale nosiť ho bude dieťa. Skúste si preto položiť otázku, či sa mu bude naozaj pozdávať. Prijme ho alebo sa zaň môže dokonca hanbiť?Ako meno prijmú ostatní?
Meno dieťa samozrejme dostáva pre seba, ale vyslovovať ho budú hlavne iní. V ľudskom spoločenstve je to tak, že pekné meno môže otvárať rôzne dvere. Vďaka nemu si vás ľudia možno zapamätajú, môžete im byť sympatickejší. Myslite preto pri výbere aj na tento aspekt.Chceme to, čo je v móde?
Aj mená podliehajú móde, zvlášť tie dievčenské. Ak vám neprekáža (alebo sa vám to dokonca páči), že na ihrisku či v triede budú s vašou dcérkou vždy ďalšie dve dievčatká rovnakého mena, potom naskočte na módnu vlnu. V opačnom prípade vymyslite niečo menej trendy, no rovnako pekné.Ako sa vyrovnáme s tradíciou?
Opakom módnych mien sú tie, ktoré sa v rodine dedia z generácie na generáciu – bez ohľadu na to, čo velia trendy. Myslite však na to, či sa meno bude dieťaťu páčiť. Je možné, že mu bude znieť staromódne. Štefan, Jozef, Božena či Vilma, to sú (bez urážky) mená, s ktorými sa dieťa nemusí úplne stotožniť.Ako na dieťa budeme volať?
V domácom prostredí, ale i medzi rovesníkmi sa dieťaťu nebude zvyčajne hovoriť menom zapísaným v úradných listinách, ale zdrobneninami alebo domáckymi variantmi. Annu len málokedy oslovíte Anna, ale bude to Anička, Aňulienka, Aňuška, Anenka. Je fajn, ak sa dá s menom trošku hrať. Malo by byť dostatočne flexibilné, aby si každý z rodiny našiel pre dieťa to správne oslovenie.Meno pre dieťa si nemusíte vybrať už pred pôrodom, hoci v pôrodniciach na to budú zrejme z byrokratických dôvodov tlačiť. Stačí po narodení či dokonca ešte neskôr. Rodičom sa totiž niekedy stáva, že zvolené meno jednoducho „neladí“ s dieťaťom, ktoré sa im práve narodilo, a ľutujú, že nevybrali iné.
Mená vyberajte z kalendára alebo zoznamu, ktorý nájdete napríklad na internete. Pre dievča i pre chlapca vyberte zo dve tri predbežné mená a počas tehotenstva si ich ďalej upresňujte. A ktovie, možno to nakoniec bude nejaké celkom iné. Prajeme vám šťastný výber.
