Vanessa Šarköziová so svojou mamou Silviou.
Foto: Facebook Vanessy ŠarköziovejČo ma naučilo moje dieťa
Hlavne vážiť si na prvý pohľad samozrejmé veci, ktoré človek až tak neoceňuje, keď je mladý a nevstúpil mu ešte do života ten malý človiečik, o ktorého sa tak veľmi bojí. Až potom si uvedomí, aké je to úžasné, ráno vstať a tešiť sa z jeho prítomnosti a ako je dobre, keď je človek zdravý a všetko funguje tak, ako má. To ma naučilo moje dieťa.
K čomu svoje dieťa vediem
Ako asi každý rodič som sa snažila viesť dcéru k tomu, aby si išla za svojimi cieľmi, verila si, bola správne sebavedomá aj pracovitá. Od toho sa odvíja celý život. Ak je človek lenivý, ťažko sa mu bude dariť a nebude spokojný a šťastný. Viedla som ju k tomu, aby na sebe pracovala, ale zároveň si vážila aj prácu iných ľudí, pretože potom si oni budú vážiť tú jej.
V čom som jej vzorom
Videla u mňa a manžela húževnatosť v práci, ale snažili sme sa byť vzorom aj v slušnosti voči ostatným ľudom.
Rada, ktorú som jej dala
Dobré rady, ktoré sme my dostávali v minulosti a teraz ich dávame, sa ani nedajú spočítať. Ale tá najdôležitejšia, ktorú som dcére dala, znie: Je jedno, čomu sa človek venuje a čo robí, vždy je dôležité vážiť si ľudí okolo a správať sa k nim s úctou. Samozrejme som jej radila aj to, aby si vážila sama seba.
Čím ma rozosmeje
Ona je celkovo veľmi vtipný človek. Je zlatá v tom, že keď jej niečo vyčítam, vždy to dokáže obrátiť na „srandu“, nikdy sa „neoduje“. Vždy sa na tom zasmeje a tým ma odzbrojí, nemám už potom dôvod sa hnevať. Každodenne jej napríklad pripomínam rôzne samozrejmosti v domácnosti. Niektoré veci „odkukáva“ od svojho otca, dnes ráno, keď šla do školy, neurobila si posteľ. Už som mala pocit, že vybuchnem a nahnevám sa, ale keď som videla tú jej tváričku… A ako povedala: „Áno, áno, všetko to urobím.“ Musela som sa smiať.
Dcéra známej violoncellistky Vanessa oslávila 19 rokov.
Foto: Facebook Vanessy ŠarköziovejČo s ňou najradšej robím?
Nakupujeme alebo chodíme spolu niekam na kávičku, hoci samozrejme nie vždy kávičkujeme, ale tak to nazývame. Niekam spolu ísť, rozprávať sa, to máme rady. Nevieme sa už dočkať leta, obe milujeme vodu a slnko, každú voľnú chvíľu tak budeme tráviť práve niekde pri vode.
Čo by som na sebe ako rodičovi zlepšila?
Rada by som zmiernila úzkostlivosť, hoci na Vanesse vidím, že ma chápe. Mala by som to však obmedziť a nedávať stále najavo svoje obavy. Udeľujem jej pokyny, aby bola na seba opatrnejšia, hoci sa správa dobre. Ja však stále vidím rôznych strašiakov a možno ju tým aj trošku otravujem.
