Daniela Krnáčová so synmi Jorikom a Jonášom (vpravo).
Foto: archív Daniely KrnáčovejČo ma naučili moje deti?
Rešpektu k deťom. Predtým, než sa mi narodili deti, netušila som, ako už maličké detičky veľa rozumejú a chápu. Nadobudla som pocit, že dospelí, hoci určite nie všetci, deti často podceňujú.
V čom im chcem ísť vzorom?
Snažím sa viesť deti k tomu, aby rozmýšľali nad tým, čo jedia a ísť im príkladom. Sama som najspokojnejšia, keď vidím, že môj nákupný košík je zväčša naplnený zeleninou, ovocím, strukovinami… skrátka zdravým jedlom. Verím, že si toto deti osvoja. Už teraz som často pyšná, keď vidím ich voľbu.
Ďalej Reduce, reuse, recycle – minimalizovať odpad, uprednostňovať veci, ktoré nie sú na jedno použitie a triediť odpad. Tri základné pravidlá, ktoré sú súčasťou môjho dennodenního života a ich vlastne tiež.
Čím ma rozosmejú?
Smejeme sa veľa a radi. Robíme si srandičky zo seba navzájom, vecí okolo nás, seba samých. Celkom často sa mi stáva, že keď sa všetci spolu smejeme, si uvedomím „teraz som šťastná“.
Čo s nimi najradšej robím
Ako to už býva, moji synovia sú rozdielne povahy. Mladší 7-ročný Jorik je veľmi citlivý a kontaktný. Takže s Jorikom „moje naj“ je naše společné túlenie sa a cmuckanie a ja sa len modlím, aby mu to ešte chvíľu vydržalo. Starší 9-ročný Jonáš je od malička ukecaný, spoločenský mudrlant. Rada sa s ním rozprávam, ale hádam ešte radšej ho počúvam.
Akú hlavnú radu do života im chcem dať a k čomu ich chcem viesť?
Snažím sa chlapcov viesť k tomu, aby boli ohľaduplní k ľuďom, zvieratám, prostrediu. Nesúdili príliš rýchlo a snažili sa zistiť a pochopiť, čo ľudí okolo nich viedlo k ich skutkom, slovám a potom robiť závery. Vedieť sa ospravedlniť. Nesúdiť ľudí podľa národnosti, farby pleti, vierovyznania společenského postavenia. Vštepiť im lásku k cestovaniu, učeniu sa cudzích jazykov, čítaniu.
Čo by som chcela v rodičovstve zlepšiť?
Trpezlivosť, trpezlivosť, trpezlivosť… no a môj time management tiež nie je nič moc.
