Tento víkend som opäť cestovala. Sobotna cesta nebola podľa mojich predstáv. Husté sneženie, neodhrnuty a kašoviry sneh. Najviac ma prekvapilo, ze cestou po dialnici Prešov- Ružomberok sme nemali žiadne cestarske auto. Ist po dialnici max.80 km/h je otravne, hlavne ak viete a spoliehate sa na to, že je to úsek z dlhej cesty keď vám môže čas a km ubiehat veľmi rýchlo. No neda sa. Zatiaľ čo obávane Donovaly sme prešli popri hustom snažení akoby bolo leto. Veľmi rada chodím dlhšie cesty keď soferujem ja alebo môj manžel. Už ani nepamätám ako davno sme boli niekde sami dvaja. Chlapci zostali na víkend u babky a dedka. Samozrejme toľko radosti že sú tam a k tomu aj čerstvý sneh. Prekvapenie nastalo večer o 20.30h keď som zistila, že si neurobili žiadnu domácu úlohu. Tak sa hneď moja spokojnosť z cesty zmenila na veľa starosti. Rýchlo urobit desiatu, prichystať raňajky, dať veci do práčky a plno iných činnosti. Aspoň, že som trošku zrelaxovana a vytešena, že už len týždeň v práci a budeme mať vytúžené voľno.